Je možná zvýšená pozornosť voči niekomu alebo niečomupozorovať nielen u ľudí, ale aj u zvierat. V psychológii však záujmy nie sú iba zameraním sa na predmet alebo bytosť. Je to tiež proces, do ktorého sú zapojené emócie a ľudské činnosti. Záujmy sú teda neoddeliteľnou súčasťou osobnosti, často určujú charakteristický profil jednotlivca.
V psychologickej vede niekoľko základnýchkritériá, podľa ktorých je tento koncept definovaný. Po prvé, záujmy sú nevyhnutne spojené s prítomnosťou určitých znalostí. Nepleťte si ich však s jednoduchou zvedavosťou. Určujú zapojenie jednotlivca do činnosti, sú najdôležitejšími motivátormi. Okrem toho sú záujmy proces spojený s emocionálnym uspokojením. Navyše je tento pocit neoddeliteľne spojený s získavaním a dostupnosťou znalostí as aktivitami v tejto oblasti. Kognitívny záujem sa napríklad vyznačuje viac ako zvedavosťou. Vedie činy človeka, jeho činnosť: fyzickú aj duševnú.
Ak sú teda záujmy mnohostrannémultifaktoriálnym procesom, ako aj vlastnosťou osobnosti, preto ich možno opísať z hľadiska intenzity, hĺbky, rozsahu atď. Ak napríklad niečo zamestnáva našu pozornosť, potom môžeme určiť trvanie, silu, absorpciu tohto objektu alebo javu. Rozlišujú teda hlboké záujmy a povrchné. Ľudia sa líšia aj v sile zážitku, v intenzite. Niekto môže venovať celý svoj život alebo jeho významnú časť jednému podnikaniu, ktoré ho úplne a úplne vystihuje. A druhý človek, naopak, sa nesnaží a nie je schopný zažiť hlboký záujem o nič, ku všetkému pristupuje s ľahkým pohŕdaním.
Môžete tiež posúdiť „rozsah“ tohto procesu.Záujmy sú mnohostranné, rozmanité a široké. Človek je unesený rôznymi vecami a javmi, chce poznať svet v celom jeho bohatstve. Môže sa napríklad zaujímať o hudbu, literatúru, prírodné vedy, medicínu a porozumieť jej. Mimochodom, väčšina géniov mala široký rozhľad. Pripomeňme si aspoň Leonarda da Vinciho, Bulgakova, Einsteina. Záujmy môžu byť tiež úzke, tj. Zamerané na konkrétny jav alebo predmet v špeciálnej oblasti znalostí.
Ďalšou osobnostnou charakteristikou môže byťprepínateľnosť alebo stabilita záujmov. Závisí to od temperamentu, psychofyziologických vlastností človeka, aj keď je možné vyvinúť také vlastnosti, ako je vytrvalosť a schopnosť koncentrácie. Niektorí ľudia ľahko menia koníčky, prechádzajú z jedného na druhého. Ostatní sú neustále vo svojich záujmoch a záľubách. Taký človek, napríklad kedysi unesený matematikou, sa mu môže venovať celý život a ostatné sféry vedy a kultúry necháva ako na periférii vedomia. Záujmy môžu byť tiež silné - úplne zachytávajúce všetky myšlienky alebo slabé. Kvôli prvému je človek schopný aktívne konať, zaoberá sa tvorivosťou a neustále hľadá. Ten posledný možno pripísať kategórii „kontemplatívny“. To znamená, že je zaujímavé pozorovať alebo pasívne sa učiť, ale nechcem do toho investovať veľa úsilia. Vášniví ľudia sú však motormi pokroku. Sú to oni, ktorí dosahujú výšky a dosahujú vynikajúce výsledky vo vede a kultúre. Vďaka nim sa robia objavy, vytvárajú všetky druhy vynálezov. V dôsledku toho záujmy spoločnosti spočívajú aj v udržiavaní a kultivovaní takých osobnostných vlastností, ktoré ľuďom umožnia realizovať svoj intelektuálny a duchovný potenciál. To sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi, ale kľúčovú úlohu zohrávajú rodinné a vzdelávacie inštitúcie. Práve tam sú položené záujmy človeka a začínajú sa rozvíjať jeho tvorivé schopnosti.
