Podľa občianskeho zákonníka (čl. 168), uznávanie obchodovneplatné sa vykonáva v prípade zistenia nesúladu s ich normami. Požiadavky, ktoré musia byť splnené pri uzatváraní zmlúv, môžu byť určené zákonom alebo iným právnym aktom. Zároveň nezáleží na odvetvovej príslušnosti noriem, v rozpore s ktorou transakcia vstupuje.
Legislatíva definuje skupinu zmlúv,ktorých podmienky sú v rozpore s regulačným rámcom. Uznanie transakcií za neplatné je prípustné, ak existuje úmysel. Môže byť prítomný na jednej strane alebo u všetkých účastníkov súčasne. Zámer znamená, že subjekt pochopil nezákonnosť uskutočňovaných opatrení. Jeho prítomnosť sa musí preukázať. Preto musí byť napríklad zdokumentované uznanie transakcie daňovými orgánmi ako neplatnej. Toto ustanovenie sa vzťahuje najmä na kontrolované zmluvy.
Závisia od viacerých faktorov. Spravidla (ak sa preukáže úmysel pre obe strany) sa všetok majetok, ktorý dostanú pri uzavretí zmluvy, vráti v prospech štátu. Ak podmienky splnila iba jedna strana, potom sa všetko prijaté stiahne z druhého subjektu. V takom prípade sa prevádza majetok aj na štát. Ak bol zámerom iba jeden účastník, všetko prijaté v transakcii sa vráti druhej strane, ktorá o porušení právnych požiadaviek nevedela.
Postup a dôsledky uznania transakciíneplatné závisia od ich povahy. Zákon napríklad rozlišuje takúto kategóriu ako fingované zmluvy. Ich záver nemá viesť k príslušným právnym následkom. Zmluvy sa považujú za vymyslené bez ohľadu na formu ich uzavretia, ako aj skutočné splnenie stanovených podmienok. Existuje kategória fingovaných obchodov. Nie sú tiež zameraní na výsledky. Takéto dohody sa navyše uzatvárajú s cieľom zakryť druhú vôľu strán. Je to dôkaz tejto skutočnosti, ktorý určuje uznanie transakcií ako neplatných. V takom prípade sa použijú pravidlá ustanovené pre zmluvy, ktoré sa skutočne mysleli. Bola napríklad vypracovaná kúpno-predajná zmluva, v skutočnosti však strany poskytli dar. V takom prípade platia pravidlá predaja a nákupu.
Tento majetok sa získava všetkými transakciami,uväznený neschopným subjektom. To znamená, že občan v čase uzavretia zmluvy nemohol pochopiť význam svojho správania a ovládať ho. Pracovnú neschopnosť zistí súd. Uznanie neplatných transakcií v takýchto prípadoch znamená neprítomnosť výsledkov, ktoré predpokladali. Ak sú podmienky splnené, uplatňujú sa pravidlá o dvojstrannej reštitúcii vecného majetku. Ak nie je možné vrátiť hmotné hodnoty, vykoná sa ich peňažná kompenzácia. Legislatíva ustanovuje aj ďalšie pravidlá. Najmä uznanie transakcií za neplatné znamená náhradu škody poškodenému. Toto ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď príslušný subjekt vedel alebo mohol vedieť o nespôsobilosti iného účastníka. Spolu s tým je definovaná výnimka. Transakcia, ktorej sa zúčastnila práceneschopná osoba, sa môže považovať za platnú, ak sa uzavrie v jej prospech.
V niektorých prípadoch neplatnosť transakcií existujeumiestniť do situácií, keď ich spáchali schopné osoby, ale ktoré boli v čase uväznenia v stave, v ktorom si nemohli byť vedomí svojich činov a zabezpečovať nad nimi kontrolu. V takom prípade nebudú mať dôvody takejto neschopnosti právny význam. Môže to byť podmienené vonkajšími okolnosťami (choroba, fyzické zranenie, strata milovaného človeka atď.), Alebo to môže závisieť od samotného subjektu (napríklad stav intoxikácie). V takýchto situáciách musí byť preukázaná skutočnosť registrácie transakcie za podmienok, za ktorých osoba nemohla pochopiť jeho konanie a kontrolovať ho. Nie je na to dostatok dôkazov. Legislatíva ustanovuje preskúmanie prípadov neplatnosti transakcie, ktorá je neplatná. Procedúru vykonáva kvalifikovaný zdravotnícky personál na kontrolu stavu subjektu.
Občania mladší ako 18 rokov ešte nie súsa považujú za plne schopné. Preto sú transakcie uskutočnené osobami vo veku 6 - 14 rokov neplatné. Výnimkou sú prípady ustanovené v čl. 28 Občianskeho zákonníka (body 2 a 3). Nároky na zrušenie platnosti transakcií v takýchto situáciách zasielajú rodičia, adoptívni rodičia / zákonní zástupcovia alebo iný účastník. V takýchto situáciách sa uplatňujú aj pravidlá dvojstrannej reštitúcie a náhrady škody sa vymáhajú v prospech maloletého. Dokonalý čin môže byť pre mladíka zároveň prospešný. V takýchto prípadoch možno na žiadosť opatrovníkov, rodičov, adoptívnych rodičov transakciu uznať ako platnú.
Nároky na uznanie transakciíneplatné môžu posielať zákonní zástupcovia osôb vo veku 14-18 rokov. Títo občania sa tiež považujú za maloletých, a preto majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. V tejto súvislosti možno transakcie, ktoré uzavrú, považovať za neplatné. To je povolené, ak sú spáchané bez súhlasu právnych zástupcov, ak je to potrebné. Toto pravidlo sa nevzťahuje na maloletých, ktorí sa stali schopnými (napríklad vydatí). Rovnako ako v predchádzajúcom prípade bude mať za následok neplatnosť dvojstranná reštitúcia a náhrada škody maloletej osobe.
V niektorých prípadoch môže byť objekt skreslenýporozumenie uskutočňovanej transakcie. Klam musí byť prítomný v čase uzavretia zmluvy a musí byť závažný. Klamlivé informácie sa môžu týkať povahy transakcie alebo charakteristík položky, ktoré významne znižujú jej použiteľnosť. Pokiaľ ide o motív uzavretia zmluvy, nedôjde k nijakej významnej mylnej predstave. Ak je transakcia neplatná, pretože bola vykonaná v chybovom stave, platia pravidlá vzájomnej reštitúcie. Poškodený má navyše právo požadovať náhradu spôsobenej škody. V takom prípade musí poškodený účastník preukázať, že klam sa dostavil vinou obžalovaného. Ak sa tak nestane, potom subjekt, ktorého nárok bude vyhlásený za neplatný, nahradí žalovanému skutočnú škodu. Toto pravidlo platí aj v prípade, keď klam došlo v dôsledku okolností, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť.
Dohodu je možné uzavrieť rôzneokolností. Nie vždy sú priaznivé. Napríklad k uzavretiu dohody môže dôjsť pod vplyvom hrozieb, násilia, podvodu v súvislosti s ťažkými životnými okolnosťami. V takýchto prípadoch hovoria o zotročovaní zmlúv. Žalovaný v takýchto situáciách využíva postavenie žalobcu a dalo by sa povedať, núti ho, aby uzavrel dohodu za nevýhodných podmienok. Klamanie je zámerné zavádzanie iného účastníka, poskytnutie nesprávnych, nepravdivých informácií, vynechanie dôležitých okolností. Násilie môže mať formu spôsobenia duševného alebo fyzického utrpenia poškodenej osobe alebo jej príbuzným. Ohrozenie - psychický tlak na subjekt. Vyjadruje sa to vo vyhlásení o spôsobení škody poškodenému neskôr, ak nesúhlasí s dohodou.
Samo o sebe nefunguje ako základzneplatnenie. V takom prípade musia byť splnené ďalšie podmienky. Transakcia by sa mala uzavrieť najmä za zložitých okolností a za podmienok, ktoré sú pre obeť mimoriadne nepriaznivé. Je tiež dôležité, aby obžalovaný v takejto situácii musel využiť ťažkú situáciu subjektu. To znamená, že si musí byť vedomý neľahkej situácie žalobcu a využíva ju na získanie výhod.
Ak dôjde k zneplatneniu ktorýmkoľvek zz vyššie uvedených dôvodov obžalovaný vracia všetko prijaté obeti v naturáliách. Pokiaľ to nie je možné, poškodenému sa vráti hodnota majetku v peniazoch. Prijaté vecné hodnoty, ako aj odškodnenie obete sú vymáhané v prospech štátu. Ak nie je možné previesť nehnuteľnosť v naturáliách, jej hodnota sa vráti v peniazoch a prevedie sa do rozpočtu. Poškodený môže tiež požadovať náhradu skutočnej škody.
Vyhlásenie o reklamácii je možné podať do 3rokov od okamihu, keď sa začalo vykonávanie neplatnej transakcie. Táto lehota sa vzťahuje na zmluvy, ktorých lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula až 26. júla 2005 (pred účinnosťou federálneho zákona č. 109, ktorým sa menil a dopĺňal článok 181 časť 1 občianskeho zákonníka). Pre zrušiteľné transakcie je stanovené obdobie 1 roka. Výpočet obdobia sa počíta odo dňa, keď došlo k ukončeniu vyhrážok alebo násilia, pod vplyvom ktorých bola zmluva podpísaná, alebo keď sa mal žiadateľ dozvedieť alebo dozvedieť o okolnostiach slúžiacich ako základ pre predloženie pohľadávok.
Chyba jednej alebo viacerých zložiek transakcie -nedodržiavanie ich noriem - vedie k neplatnosti. Súdne konania sú navrhnuté tak, aby eliminovali výsledky, ktoré vyplynuli z uzavretia takýchto zmlúv. Ak na oboch stranách nedôjde k zámeru, musia vrátiť všetko, čo bolo v rámci transakcie prijaté, alebo zaplatiť zodpovedajúcu sumu peňazí. Malo by sa povedať, že podobný postup je ustanovený v zákonoch rôznych krajín. Napríklad občiansky zákonník obsahuje článok 215 „Neplatnosť transakcie“. Definuje dôvody, na základe ktorých je možné zrušiť zmluvu medzi stranami.
