Postup pri plnení záväzkov za služby sa riadi ustanoveniami ods. VII ZhK RF. Čl. 153 sa považuje za jednu z kľúčových noriem v tejto oblasti. Zvážme to podrobnejšie.
Právnické osoby a fyzické osoby musia platiť účty za energie a bývanie v plnej výške a včas. Zodpovedajúce clo podľa h. 2 lyžice. 153 LCD RF, Vyvstáva:
V súlade s časťou tri st. 153 ZhK RF, pred usadením sa v priestoroch mestského a štátneho bytového fondu znášajú náklady na ich údržbu štruktúry miestnych a štátnych orgánov alebo nimi poverené subjekty.
s ohľadom na Čl. 153 LCD RF s komentármi právnici, je potrebné poznamenať, že predchádzajúce vzťahy,spojené s plnením povinností platiť za priestory a verejné služby, upravovali najmä miestne nariadenia. Ustanovenia normy v súčasnosti majú nielen regulačný charakter, ale implementujú aj najdôležitejšiu systémovú a právnu úlohu. Obsiahnuté v ZhK RF čl. 153 Spolu s ostatnými ustanoveniami oddielu VII slúži ako záruka ochrany záujmov účastníkov bytového procesu.
Prvá časť Čl. 153 LCD RF má všeobecný charakter.Stanovuje, že platby za bývanie a komunálne služby a bývanie sú povinnosťou všetkých subjektov, ktoré vstúpili do bytového vzťahu na základe dohody alebo zákona. Postup pri jeho implementácii zverejňujú ďalšie normy kódexu. Články v oddiele VII nepoužívajú kolektívny pojem, ktorý by zahŕňal všetky subjekty povinné platiť. Zdá sa, že im možno pripísať všetkých používateľov priestorov. Zodpovedajúci výraz je použitý v článku 159 kódexu. Pojem „užívateľ“ sa vzťahuje hlavne na občanov žijúcich v obecných a štátnych bytových fondoch. Pravidlá poskytovania bývania a komunálnych služieb obsahujú pojem „spotrebiteľ“. Tento termín označuje subjekty, ktoré dostávajú verejnoprospešné služby a sú povinné za ne platiť.
V druhej časti posudzovanej normy je stanovený zoznam osôb, ktoré sú povinné platiť platby za bývanie a za bývanie a komunálne služby. Autor: doložka 1 čl. 153 LCD RF, sú nájomcami priestorov.Na získanie príslušného postavenia musí osoba uzavrieť dohodu. Od okamihu registrácie sa subjekt stáva povinnou osobou. Medzitým nie vo všetkých prípadoch možno považovať za nespochybniteľný prístup stanovený v RF LC. Čl. 153 (odsek 2) napríklad určuje aj dátum, kedy vzniká záväzok pri uzavretí lízingu. Je však potrebné mať na pamäti, že rovnako ako zmluvy o sociálnom prenájme, aj prenájom mestského alebo štátneho bytového fondu sa považuje za konsenzuálny. Všetky musia mať písomnú formu.
Takéto zmluvy sa v tom čase považujú za uzavretézmluvné strany sa dohodli na základných podmienkach, ktoré sa naopak musia zaznamenať v texte hlavného dokumentu. Dátum, ktorý obsahuje, sa považuje za okamih transakcie. Medzitým v praxi nájomca / nájomca nemôže skutočne prevádzkovať priestory, kým mu nebudú poskytnuté.
V čase poskytnutia priestorov dostane subjekt (nájomca / nájomca) kľúče a dokumentáciu potvrdzujúcu správny stav. Medzi cenné papiere patria najmä:
Nájomca / nájomca vykoná kontrolu objektu.Ak nie sú predložené žiadne pripomienky, strany vypracujú akt. Od okamihu podpísania sa priestory považujú za prenesené do používania. Podľa toho sa to už dá využiť.
Subjekt, ktorému sú priestory vv súlade s nájomnou zmluvou má právo odmietnuť predmet prijať a nasťahovať sa doň, ak sa jeho stav ukáže ako nedostatočný alebo nevhodný na bývanie. V takom prípade by bolo nesprávne uložiť osobe povinnosť platiť účty. Ak sa subjekt, ktorý uzavrel zmluvu, bezdôvodne vyhýba prijatiu priestorov, je táto skutočnosť zaznamenaná v osobitnom zákone. V doklade musí byť uvedené, že daná osoba bez dobrého dôvodu odmieta vložiť a podpísať potrebné doklady. V takejto situácii povinnosť, ktorá zaisťuje RF ZhK v čl. 153, by vznikli od momentu registrácie špeciálu(provízny) akt. Medzitým neexistujú v legislatíve žiadne normy, ktoré by obsahovali požiadavky na proces premiestnenia priestorov. Zdá sa, že ide o dosť významnú medzeru v normách, ktorú je potrebné vyplniť.
Z dôvodu nedostatku regulujúcich predpisovv priebehu procesu poskytovania priestorov nájomcovi navrhuje niekoľko právnikov analogicky použiť ustanovenie článku 611 občianskeho zákonníka. Odborníci sa domnievajú, že je celkom logické prepojiť imputáciu povinnosti platiť za priestory a inžinierske služby od okamihu, keď mu je objekt poskytnutý. Navyše sa v praxi spravidla stáva, že sa uzavrie nájomná zmluva a obytný priestor sa prevedie neskôr.
Avšak prítomné vo FK RF čl. 153 posilňuje ďalšie pravidlo.Zdá sa, že logikou zákonodarcu je stimulovať zamestnávateľa, aby odstránil všetky prekážky, ktoré mu bránia v tom, aby sa presťahoval do priestorov, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy, a aby ich použil na určený účel. Ak po vypracovaní dohody prenajímateľ z nejakého dôvodu oneskorí prevod objektu, potom môže druhá strana transakcie požadovať nezaplatenie platby za obdobie, v ktorom nemohol prevádzkovať obytný priestor. Ak medzi účastníkmi dôjde k sporu, ktorý je možné vyriešiť iba v rámci súdneho konania, musí inštancia posudzujúca prípad zohľadniť konkrétne okolnosti a určiť presný dátum, kedy bol predmet poskytnutý nájomcovi. Pri riešení konfliktu by sa súd mal riadiť nielen všeobecnými, ale aj osobitnými ustanoveniami upravujúcimi povinnosti.
Dostávajú právo na priestory nie v súladedohodou, ale na základe plnenia záväzkov prevzatých združením. Ako je uvedené v 124. článku zákonníka (časť 2), o zavedení člena družstva o tom rozhoduje valné zhromaždenie. Preto bola povinnosť stanovená RF ZhK v čl. 153, vzniká v čase schválenia určeného zákonavšetci členovia združenia. Podľa odborníkov by bolo logické ustanoviť, že platbu za priestory poskytnuté členovi bytového družstva by mal uskutočniť nie od dátumu rozhodnutia, ale po prevode veci podľa príslušného zákona.
Ako sa uvádza v bod 5 čl. 153 LCD RF, povinnosť platiť účtyslužby a priestory vznikajú od vlastníkov po nadobudnutí práv k predmetu. Podľa právnikov tento prístup tiež nie je dokonalý. Faktom je, že okamih nadobudnutia vlastníckeho práva uvedený v ustanovení 5 h. 2 lyžice. 153 LCD RF, je štátna registrácia.V takom prípade nezáleží na dôvode jeho vzniku. Štátna registrácia sa na základe ustanovení zákona považuje za jediné potvrdenie existencie práva. V praxi sa medzitým ukladá povinnosť vlastníkovi platiť účty a iné povinné sumy rôznymi spôsobmi. Napríklad pri kúpe nehnuteľnosti v rámci účasti na spoločnej výstavbe bytového domu sa objekt prevádza ešte pred registráciou práva.
V Čl. 153 LCD RF naznačuje, že povinnosť odpočítaťplatby za priestory a za bývanie a komunálne služby vznikajú, keď je objekt prevedený podľa príslušného zákona. Tento dokument slúži ako jeden z dôvodov registrácie práva na životný priestor. V takom prípade sa subjekt ešte nestal zákonným vlastníkom, musí si však už splniť povinnosti stanovené zákonom. Ak má nadobúdateľ na základe zmluvy právo na priestory, je možné predmet previesť ešte pred štátnou registráciou. V rovnakom čase sa teda objavia povinnosti zakotvené v článku 153 kódexu. Podľa názoru právnikov by bolo logické doplniť pôvodné znenie druhej časti odkazom „pokiaľ zmluva alebo zákon neustanovuje inak“.
Vymenovanie pravidiel zakotvených v druhej častiposudzovanej normy, je určiť okamih vzniku povinnosti platiť za bývanie a komunálne služby a priestory. V tejto súvislosti nezverejňuje úplný zoznam osôb. Preto by sa pravidlá zakotvené v druhej časti mali uplatňovať v spojení s inými normami kódexu, ktoré ustanovujú okruh povinných subjektov. Patria sem najmä schopní (úplne alebo obmedzene) príbuzní majiteľa / zamestnávateľa (na základe zmluvy o sociálnom úvere) a spoluúčasť nájomcov.
Položka 6, čl. 153 ZhK RF bolo predstavené relatívne nedávno. Preukázal, že povinnosť zakotvená v prvej časti vzniká:
Mestský a štátny bytový fondspadajú pod jurisdikciu regionálnych, miestnych a štátnych orgánov. V tejto súvislosti je celkom prirodzené, že skôr, ako sa obytný priestor neprenesie na konkrétne osoby na tom či onom právnom základe, sú zodpovednosti ustanovené v časti jednej z posudzovaných noriem zverené autorizovaným orgánom jednotlivých subjektov Federácia alebo ministerstvo obrany na náklady rozpočtu zodpovedajúcej úrovne. V tretej časti sa používa formulácia „pred obsadením priestorov obecného a štátneho bytového fondu“. Tento výraz podľa odborníkov nie je úplne správny. V zmysle normy by sa za vyporiadanie malo považovať poskytnutie objektu predpísaným spôsobom oprávneným osobám. Špecifikácia okamihu, v ktorom vo verejnoprávnych subjektoch zaniká povinnosť, ktorá je ustanovená v prvej časti, a súčasne v týchto subjektoch vzniká, je uvedená v časti 2 153. článku.
