Kurikulum na strednej škole má báseňPróza Ivana Sergejeviča Turgeneva „ruského jazyka“. Existuje tam taký riadok: „Ó veľký, mocný, pravdivý a slobodný ruský jazyk.“ Naši ľudia sa zdali niečím v tomto návrhu, ktorý bol vážený univerzálnou gramotnosťou, blízko, a vzal ho do služby, hoci mierne obmedzený. Takže sa ozvalo: „Veľký a mocný ruský jazyk.“ Táto fráza sa v zásade vyslovuje v ironickom kontexte: v prípade, že niekto urobil chybu pri vyslovovaní slova, pri zostavovaní vety, atď. A všetkým je jasné, o čo ide. To znamená, že poetická línia sa zmenila na príslovie - druh reči revolúcie s humorným podtextom. Ak však nakoniec dospejeme k záveru, napríklad: „Veľký a mocný ruský jazyk, a preto ho musíme používať šikovne,“ dostaneme príslovie.
Vo všetkých jazykoch, bez výnimky, sú príslovia avýroky: o lenivosti, o práci, o zručnostiach, o pozorovaniach všeobecne, o všetkom, čo sa deje nám a svetu okolo nás. Vyvinuli sa po mnoho generácií a počas tisícročí nám prinášali múdrosť svojich predkov. Z nich môžete pochopiť, ako naši pradedušci súviseli s týmto alebo tým fenoménom.
Napríklad lenivosť je známa všetkým bez výnimky.Niektorí s tým zápasia, a niekedy aj úspešne, iní podľahnú - a v tejto veci tiež dosahujú určité výšky. Stopy tohto boja sa, samozrejme, mohli odraziť aj vo folklóre. V dôsledku toho sa objavili početné výroky o lenivosti. Niektoré z nich sú dobre známe každému, rozumieme im však správne? Poďme na to.
Všetci poznáme príslovie:"Kone umierajú z práce." V pôvodnej plnej verzii vo forme príslovia to vyzeralo takto: „Kone umierajú z práce a ľudia sú silnejší.“ Je ľahké vidieť, že význam príslovia a príslovia je opak.
Príslovie hovorí, že nemusíte pracovať,pretože zamestnanie je tvrdé a nevďačné, ani tak odolné zvieratá, ako sú kone, to nedokážu vydržať. Príslovie vysvetľuje, že je potrebné pracovať, pretože človek (na rozdiel od zvieraťa, ktorý nedokáže pochopiť význam a význam práce) sa stáva zdravším a silnejším.
Pozrime sa na niektoré výroky o lenivosti.Napríklad: „Práca niekoho iného je trochu problémom.“ Aj keď tu nie je výslovne uvedená lenivosť, predpokladá sa, že keď niekto pracuje, môžeme si oddýchnuť a neobťažovať sa. Správny? Toto sa mi nepáči. Tu hovoríme o niečom inom: ak potrebujete nahradiť priateľa v práci, nemali by ste sa báť prepracovania, pretože je to dobrá vec a nemusíte ho vnímať ako ďalšie práce a bremeno.
Existujú aj ďalšie výroky o lenivosti. Napríklad „Beat the Buck“. Túto frázu používame v tom zmysle, že sme leniví a nerobíme nič. A pôvodne bol význam tohto príslovia odlišný.
Baklusha je prípravok na drevenú lyžicu.Bola to obyčajná kocka, štiepaná z guľatiny. Takáto práca si nevyžadovala veľa zručností, a preto ju majstrovi zverili asistenti - učni. A toto jednoduché zamestnanie sa volalo „poraziť zadné dvere“. V dôsledku toho neznamená príslovie nečinnosť, ale skôr jednoduchá práca.
Pretože tu spomíname výroky o lenivosti, ak niena hlas: „Práca nie je vlk - nebude utekať do lesa.“ To znamená, že sa nemusíte ponáhľať, práca bude čakať, keď sa spojíme, potom to urobíme. Ak však túto frázu ukončíme, keď s ňou prišli naši predkovia, dostaneme toto: „Práca nie je vlk - nebude utekať do lesa, preto musí byť činená pokánie a prekliatie.“ To znamená, že záver je pravý opak - netahajte za ťah, ale záležitosť sa nikam nedostane, takže je lepšie sa s tým okamžite vysporiadať.
Aký je teda záver zo všetkého, čo už bolo povedané? Múdrosť ľudí hovorí: nebuďte leniví - to je hriech. Potrebujeme, aby sme pomohli sebe a nášmu susedovi - a potom bude s nami všetko v poriadku.
