Vzťah medzi členmi akejkoľvek komunity vždy podlieha určitým pravidlám. Pokiaľ ide o štát a jeho zložky, je toto tvrdenie tiež pravdivé a za také zásady platia právne normy.
Na rozdiel od definície práva všeobecne, pravidielpráva majú jasne definovaný koncept. Spočíva v tom, že tento jav sa chápe ako formálne zakotvený a schválený spoločnosťou alebo štátnym pravidlom správania, ktorého účelom je ustanoviť určité práva a povinnosti.
Pre právny štát je navyše charakteristický celý rad znakov, ktoré sú mu vlastné. Medzi ne patria:
- Norma je mierou individuálnych práv. V súlade s tým právne normy stanovujú rozsah povinností a slobôd v závislosti od charakteristík konkrétneho jednotlivca.
- Norma je vyjadrením postavenia subjektu v prísne vymedzených sociálnych vzťahoch. Posilňuje sa tak zákonné správanie subjektu v konkrétnom prípade.
- Norma vždy určuje spoločenské vzťahy a miesto subjektu v nich, v žiadnom prípade však nie konkrétneho subjektu.
- Vláda zákona je vždy chránená a zaručená štátom a jeho autorizovanými štruktúrami.
- Vždy má jasnú štruktúru vyjadrenú spravidla hypotézou, dispozíciou a sankciou.
Ako väčšina javov, aj právne normy sa rozlišujú podľa sémantického zaťaženia, ktoré nesú. Preto v právnej teórii existuje 8 typov noriem, a to:
- zložka - ustanoviť základné pravidlá, podľa ktorých funguje spoločenstvo a jeho inštitúcie;
- regulačné - určujú správanie subjektov v závislosti od konkrétneho typu vzťahu, a preto sa členia na:
a) zákaz - ustanovenie tabu o neprijateľnom správaní;
b) záväzné - ponúknutie konkrétneho modelu správania v prísne stanovenom právnom vzťahu;
c) splnomocnenia - poskytujú právo na konkrétne správanie alebo ponúkajú niekoľko možností možného konania a / alebo nečinnosti;
- ochranný - predstavovaťlegislatívne zakotvené spôsoby trestania za porušenie pravidiel (príkladom sú normy daňového práva, kde za nedodržiavanie daňových právnych predpisov nasleduje pokuta vo forme pokuty);
- bezpečnosť - pôsobí ako mechanizmus zaručujúci výkon zákonného správania;
- deklaratívne - sú legislatívne zakotvené plány rozvoja spoločnosti v konkrétnom štáte alebo organizácii;
- Diferenciálny - ustanoviť podstatu určitých spoločenských javov;
- kolízne - pôsobiť ako regulátor pri riešení možných kolízií rovnako platných právnych noriem;
- prevádzkové - zamerané na riešenie technických otázok fungovania predpisov, ako napríklad nadobudnutie účinnosti alebo ukončenie činnosti.
Ďalšou klasifikáciou je rozdelenie naimperatívne (ustanovenie iba jedného možného modelu správania), odporúčacie (odporúčanie konkrétneho správania) a dispozitívne (poskytnutie viacerých možností správania). Všetky tieto typy sú založené na komponentoch normy.
Napriek skutočnosti, že norma je základom pre tvorbu prameňov práva, má svoju vlastnú trojjedinú štruktúru, ktorá kombinuje hypotézu, dispozíciu a sankciu.
Hypotéza určuje prístup verejnosti zohľadňovaný v oblasti právneho štátu.
Dispozícia presne určuje, ako by mal človek konať v konkrétnom sociálnom vzťahu.
Sankcia spravidla popisuje možné dôsledky nedodržania pravidiel stanovených v dispozícií.
Treba poznamenať, že vyhlásená trojjedinákonštrukcia nie je statická. Existujúce právne systémy preukazujú, že je pravdepodobné, že nastanú situácie, v ktorých neexistuje sankcia alebo že je samotná norma komplikovaná zavedením ďalších hypotéz, dispozícií alebo sankcií.
V tejto súvislosti možno vyvodiť záver, že aj napriek svojej počiatočnej povahe prvku právneho systému je právny štát komplexným javom, a to tak z hľadiska štruktúry, ako aj z hľadiska charakteristík vlastností.
