V akejkoľvek vysokej fáze svojho vývojabola spoločnosť, jej neoddeliteľnou súčasťou boli a budú trestné činy a občianske trestné činy, ktorých príklady možno dnes pozorovať v dostatočnom množstve. Kvôli zložitej štruktúre ľudskej psychiky je takmer nemožné takéto zverstvá odstrániť. Štát a civilisti sú však dosť realistické, aby sa predišlo a znížilo, a tiež aby sa znížila pravdepodobnosť škôd spôsobených týmito činmi spoločnosti.
К сожалению, с каждым годом число противоправных koná iba zvyšuje. Existujú nové občianske trestné činy, ktorých príklady nadobúdajú čoraz sofistikovanejšie formy. Zníženie ich počtu je prioritou pre zamestnancov právneho systému. Hlavnou metódou boja proti porušovaniu zákona je preto schopnosť masovo šíriť informácie o nevyhnutnosti trestu a spoločensky nebezpečných dôsledkoch pre spoločnosť.
Vymedzenie tohto pojmu v legislatívnom rámcinenájdené, ale je jasne formulované teóriou práva. Občiansky trestný čin je protiprávny a vinný čin mučiteľky, ktorý svojimi činmi poškodzuje spoločnosť, čo vedie k právnej zodpovednosti.
Tento koncept je možné vyjadriť viaczjednodušená forma. Civilný trestný čin je čin správania, ktorý je schopný spôsobiť ujmu iným ľuďom, a preto patrí k mimoriadne nebezpečným a nežiaducim formám interakcie. Toto je druh výzvy pre spoločnosť a jej hodnoty, zásah do záujmov a osobných potrieb občanov, ako aj do verejného poriadku.
Koncepciu a zloženie občianskeho trestného činu charakterizujú tieto hlavné znaky:
- Verejné nebezpečenstvo (škoda).
- Neoprávnenosť.
- Vina.
- Realita (skutky).
- Trest.
Zvážme každú funkciu podrobnejšie.
Škoda je povinnou súčasťou každéhopriestupky. Dá sa to vyjadriť v súhrne negatívnych dôsledkov, ktoré porušujú právne normy občianskeho zákonodarstva. Jeho definícia závisí od typu porušených záujmov, predmetu trestného činu a subjektívnych práv.
Zvažovanie občianskych krívd(príklady), škoda môže mať majetkovú povahu (zničenie alebo poškodenie majetku, krádež, neplatenie daní a pod.) a nemajetkovú povahu (urážka, ohováranie, ublíženie na zdraví atď.). Značky môžu byť vyliečiteľné alebo nenahraditeľné, merateľné alebo nemerateľné a tiež majú viac alebo menej významný význam pre jednotlivcov, kolektívy a spoločnosť ako celok. Pri definovaní a klasifikácii trestného činu bude preto predovšetkým potrebné určiť výšku škody spôsobenej týmto činom.
Ďalším znakom priestupku jeprotiprávnosť. Môže to byť vyjadrené jednak v rozpore s regulačnými právnymi aktmi, jednak v prípade neplnenia povinností zakotvených v podpísaní rôznych dohôd.
Je potrebné poznamenať, že je nemožné prilákaťprávna zodpovednosť osoby za spáchaný čin spôsobujúci škodu spoločnosti, ak tento protiprávny čin nie je zakotvený v legislatívnych aktoch. Štát teda nemusí využívať medzery v daňových právnych predpisoch, ale nie je možné ich považovať za priestupky.
Páchateľ spáchajúci nezákonný činmá vždy vedomú príležitosť danú akciu nevykonať. Vina človeka sa určuje presne na základe voľby, ktorú urobil z nedbalosti alebo úmyselne, pričom ignoroval požiadavky spoločnosti a štátu.
Momentálne nevinná a kolektívnazodpovednosť je z právneho systému vylúčená a jej hlavným princípom je prezumpcia neviny. To znamená, že kým nie je právne preukázaná trestná činnosť podozrivého, nie je vinný zo spáchania protiprávneho konania.
Okrem vyhlásenia zákazu aj zákonustanovuje povinný trest za občiansky trestný čin. Príklady: zodpovednosť môže nasledovať vo forme uloženia akýchkoľvek ďalších pozbavení, bremien, bremien majetkovej alebo osobnej povahy. Je nemožné obviniť páchateľa a vykonať trest, ak jeho konanie nepodlieha opatreniam štátneho vplyvu.
Teda všetky vyššie uvedené znakytrestné činy poskytujú jasný popis konania páchateľa. To umožňuje nielen uložiť zákonný trest, ale aj zabrániť trestnej činnosti v určitých situáciách.
