В 1886 году в Швейцарии в Берне в целях охраны fikcie a literatúry bol prijatý dohovor, ktorý dostal svoje meno v mieste stvorenia. Jeho účastníkmi boli najprv krajiny ako Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Tunisko, Švajčiarsko a Španielsko. Následne sa Bernský dohovor začal uplatňovať v ďalších krajinách sveta, ktoré k nemu pristúpili, a do roku 2010 ich už bolo 164 štátov.
Rusko sa stalo účastníkom v roku 1995 s výhradou, že účinok tohto dokumentu sa nevzťahuje na diela, ktoré sú na jeho území vo verejnom vlastníctve k dátumu nadobudnutia účinnosti pre Ruskú federáciu.
Dohovor bol niekoľkokrát revidovaný: v roku 1908.v Berlíne, v roku 1928 v Ríme, v roku 1948 v Bruseli, v roku 1967 v Štokholme, v roku 1971 v Paríži. Vlády zúčastnených krajín si vyhradzujú právo uzatvárať osobitné dohody, v ktorých sa autorom poskytuje vyššia úroveň ochrany, ako je stanovená v ustanoveniach dohovoru.
Bernský dohovor z roku 1886 je založený na zásadách:
Bernský dohovor o autorských právachrozširuje ochranu na tieto umelecké diela, vedu, literatúru: prednášky, knihy, brožúry, kresby, sochy, maľby, architektúra, fotografie, grafika, choreografické, hudobné, kinematografické diela atď. rokov po jeho smrti.
Bernský dohovor obsahuje doložku, podľa ktorej falšované výrobky podliehajú zatknutiu v ktorejkoľvek krajine Únie, v ktorej má práca právnu ochranu.
Autorom sa udeľujú tieto výhradné práva:
Bernský dohovor zostáva zachovanýZúčastnené krajiny majú právo nezávisle určiť stupeň uplatňovania právnych predpisov na priemyselné vzory, vzory, diela úžitkového umenia, ako aj podmienky ich ochrany.
Právne predpisy zúčastnených krajín, ako ajosobitné dohody medzi nimi môžu umožniť použitie beletrie a literárnych diel ako vzdelávacích ilustrácií v televíznych a rozhlasových programoch, v publikáciách, pri dodržaní „dobrých mravov a zvykov“.
Správne funkcie na vykonávanie ustanovení Bernského dohovoru sú zverené Svetovej organizácii duševného vlastníctva.