Tyroidná peroxidáza je enzým glykoproteínovej povahy. Tento mikrozomálny antigén má najväčší význam pri syntéze hormónov štítnej žľazy.
V autoimunitnom proceseautoprotilátky proti tkanivám tvoriacim štítnu žľazu. S tým je často spojená porucha funkcie štítnej žľazy. Protilátky proti tyroperoxidáze sú veľmi dôležité.
Ich najvyššia koncentrácia sa zistí, keďtyreoiditída Hashimoto. V posledných štádiách atrofických procesov v štítnej žľaze ich hladina klesá, v niektorých prípadoch na nedetegovateľné hodnoty.
Protilátky proti tyroperoxidáze sa často zisťujú v prípade základného ochorenia. Ich dlhá identifikácia v priebehu patológie sa týka rizikových faktorov pre následnú tvorbu hypotyreózy.
S predispozíciou k tyreoiditíde Hashimoto uprotilátky proti tyreperoxidáze u žien je možné zistiť počas tehotenstva. So zvýšenou koncentráciou v prvom trimestri je pravdepodobnosť rozvoja choroby po narodení.
Môžu tiež naznačovať protilátky proti tyroperoxidázeprítomnosť iných patológií štítnej žľazy. Patria sem najmä adenómy, struma, rakovina štítnej žľazy. Okrem toho sa protilátky nachádzajú u zdravých ľudí (približne 10% žien a 5% mužov).
Laboratórna štúdia na ich identifikáciusa musí vykonať bez ohľadu na formu autoimunitného procesu. Diabetes mellitus (závislý od inzulínu), zhubná anémia, adrenálna nedostatočnosť (autoimunitná povaha), lupus erythematodes nie je výnimkou.
Užívanie určitých liekov môževyvolávajú rozvoj hypotyreózy, ktorá je spojená s výskytom autoprotilátok. Patria sem najmä lítne prípravky, amiodarón. Podobný účinok je charakteristický pre imunostimulačnú terapiu (napríklad použitie interferónu).
Detekcia protilátok je dostatočnácitlivý test na detekciu autoimunitných lézií v štítnej žľaze. Kvantitatívny indikátor má navyše vyšší stupeň diagnostickej hodnoty.
Je potrebné poznamenať, že nie je možné dokázať prítomnosť autoimunitného ochorenia v štítnej žľaze iba na základe zisteného zvýšeného skóre protilátok.
Absolútne údaje pre štúdiu súbazedova choroba, prognóza rizika hypotyreózy na pozadí izolovaného zvýšenia koncentrácie hormónu stimulujúceho štítnu žľazu. Okrem toho existuje potreba analýzy pri autoimunitnej tyreoiditíde s primárnou hypotyreózou, ako aj pri prognóze postpartálnej tyreoiditídy u rizikových pacientov.
Relatívne indikácie zahŕňajú
- diferenciálna diagnostika subakútnej a autoimunitnej (lymfocytovej) tyroiditídy na pozadí tranzistorovej tyreotoxikózy,
- diagnóza autoimunitnej formy na pozadí euthyroidnej difúznej alebo nodulárnej strumy,
- predpoveď hypotyreózy u rizikových pacientov, tehotných v počiatočných štádiách.
V procese liečby identifikovaných chorôb je druhá štúdia nepraktická. Je to spôsobené skutočnosťou, že jeho hladina nemá pri diagnostikovanej chorobe prediktívnu hodnotu.
Ak existuje šanca na rozvoj autoimunitného systémuOchorenie štítnej žľazy odporučilo opätovné vyšetrenie v prvom a druhom roku pozorovania v prípade, že počas počiatočnej štúdie neboli zistené protilátky proti tyroperoxidáze. Norma pre zdravého človeka je až 35 IU / ml.
V súčasnosti neexistujú žiadne vedecky dokázané azdravé terapeutické metódy pre AIT (autoimunitná tyreoiditída). Súčasne, na pozadí rozvinutej hypotyreózy, keď sú protilátky proti tyroperoxidáze zvýšené, liečba ochorenia nepredstavuje pre lekárov problém. Hormónová substitučná terapia sa predpisuje s Levotyroxínom.
