Každá dovolenka je pre nás spojená s určitýmiobrázky, ktoré vyvolávajú množstvo asociácií: vizuálne, čuchové, zvukové ... Nový rok, samozrejme, - stromček, darčeky, novoročné piesne, vôňa mandarínok. 8. marca - prvé jarné kvety na predaj priamo na ulici, jemná vôňa mimózy. 9. mája - Stuhy svätého Juraja sú všade, vôňa tulipánov a orgovánov, pieseň „Deň víťazstva“ sa opakovala mnohokrát.
Ale prvého mája pre rôzne naše generáciekrajina je spojená s rôznymi udalosťami. Staršia generácia si dobre pamätá grandiózne prvomájové demonštrácie, keď všetci - dospelí aj deti - s vlajkami a transparentmi kráčali v kolónach po hlavnej ulici mesta, ako zneli vtipné piesne a po demonštrácii sa všetci vybrali k brehom riek , do hájov, aby si tam v lone jarnej prírody pripomenuli Medzinárodný deň solidarity pracujúcich všetkých krajín. Ľudia pevne verili, že ide skutočne o svetový sviatok pokrokového ľudstva (aj keď sa v tomto štatúte oslavoval iba v krajinách socialistickej komunity).
Mladí ľudia poznajú 1. máj ako sviatok jari a práce,ktoré sa tak začali nazývať už v postsovietskej ére. V roku 1997 sa vláda nového Ruska rozhodla odstrániť politický raziu z milovaných jarných prázdnin. Zobralo sa do úvahy, že v tieto sviatky (a často ich bolo niekoľko: 2–3) ľudia neoslavovali toľko, koľko pracovali na svojich letných chatách, v záhradách a ovocných sadoch. Koniec koncov, 1. máj je Sviatkom práce, ktorým sa živí rok. Preto má sviatok jari a práce svoje meno úplne opodstatnené.
S týmto významom sa koná 1. máj, Jarné slávnosti apráca, bola oslavovaná pred tisíckami rokov. V tých dávnych dobách sa obyvatelia Talianska v jarných dňoch obzvlášť horlivo obracali k bohyni poľnohospodárstva a plodnosti Máji. Modlili sa k nej, obetovali sa, aby bohyňa poslala ľuďom veľa šťastia v sedliackom podniku. Na počesť Mayov bol pomenovaný posledný jarný mesiac, ktorý je od samotnej prírody určený na kladenie budúcej úrody.
Tento nepolitický Deň jari a práce sa oslavuje 1. mája a dnes v mnohých krajinách, napríklad v Rakúsku, Španielsku, Anglicku a tu v Rusku.
Prvý máj dostal politickú konotáciu v roku 1889.Po revolučných zrážkach medzi robotníkmi a kapitalistami v Chicagu (USA) sa Druhá internacionála rozhodla túto udalosť zvečniť ako Deň medzinárodnej solidarity pracovníkov všetkých krajín 1. mája. Ešte pred revolúciou, v ten deň, išli skupiny pokrokovo zameraných pracovníkov na Prvý máj brániť proletariát a odsúdiť politiku cárskej vlády a buržoázie. Tieto prvomájové zhromaždenia boli akousi politickou výchovou, prostriedkom propagácie boľševických myšlienok, spôsobom zhromažďovania pracovníkov do jednej revolučnej sily.
Preto bol 1. máj jedným z najideologicky najtrvalejších sviatkov v Sovietskom zväze.
S nástupom nových, demokratických síl k mocizmenila sa aj ideológia. Komunistické ideály opustili hlavnú arénu. A 1. máj postupne začal strácať svoju niekdajšiu politickú orientáciu. Ale byť zbavený dovolenky, všetci tak známi a milovaní, bolo nemožné. Preto sa rozhodli ho premenovať a zamerať sa na lyricky jarnú a pracovnú stránku.
Jar a Sviatok práce zostali bez demonštráciíjednoty proletára, ale s tradičnými hostinami a piknikmi. A podľa veľmi starodávnej tradície sa Prvý máj oslavuje nárazovou prácou v záhonoch a kvetinových záhonoch. Je pravda, že pre mnohých našich starých otcov a babičiek je tento deň stále dňom jednoty v boji za práva pracujúcich. Chodia tiež na zhromaždenia a na 1. máj a takisto vypovedajú už demokratickú vládu. Ale ich rady sú každým rokom menej časté.
Pre súčasné i budúce generácie bude 1. májspájať sa s kvitnúcimi záhradami, vôňou čerstvej zeme a trávy, spevom vtákov. Ak bude 1. máj dňom boja, tak len so škodcami záhrad a zeleninových záhrad.
