Faktom je, že veľmi často, keď je človekzačne byť chorý, kladie si otázku: „Aký je trest pre mňa, za aké hriechy je zúčtovanie?“ Čím silnejšia a závažnejšia je choroba, tým viac ľudí zúfalo a „narieka“. Ale jedna modlitba za chorobu nebude zázrakom, ak v hĺbke svojej duše nedokážeme zmeniť náš postoj k samotnej chorobe, k nášmu životu a k Bohu. Väčšina z nás sa nikdy nesnažila dozvedieť sa viac o Pánovi, ponoriť sa do podstaty Božích prikázaní, a práve tieto okamihy môžu v prvom rade ležať v jadre ľudských problémov.
Každý z nás, a ešte viac človek, ktorýkonfrontovaný s chorobou, musí úprimne činiť pokánie a uvedomiť si svoje chyby. Je potrebné pochopiť, že modlitba za chorobu nie je čarovným kúzlom, je to apel na Boha a našich svätých, našich patrónov s úprimnou modlitbou o pomoc. Iba keď je duša človeka očistená od hriechov, keď sa vydá cestou pokánia, príde k nemu uzdravenie. Niekedy je liečenie duše oveľa dôležitejšie ako zbavenie sa telesných slabostí.
Keď bezhlavo utekáme do chrámu, zapálime sviečku,bozkávame ikony, bozkávame sväté relikvie, modlitba za chorobu nám môže priniesť dočasnú úľavu, ale len tak sa neodstráni problém ako celok. Človek bude musieť prehodnotiť veľa vecí a pozrieť sa na svet iným spôsobom, pretože mu bola ukázaná cesta, po ktorej treba ísť v živote
Nanešťastie ľudia dostali uzdravenie rýchlozabudnú, aké to mali ťažké, a znova začnú hrešiť a robiť v živote nespočetné chyby a niekedy znova prestanú kráčať po ceste vedúcej k chrámu. To všetko vedie k tomu, že človeka opäť dobehnú rôzne bolesti a problémy.
Veľmi často ženy, ktoré snívajú o tom, že sa stanúmatky, ale nemôžu nijako otehotnieť, modlia sa k Najsvätejšiemu Bohorodičke. Modlitba za ženské choroby sa stáva ešte silnejšou, ak žena spovedá, činí pokánie a prijíma sväté prijímanie.