Často môžeme počuť taký známy koncept,ako „Svätý Otec“. Ale nie každý chápe jeho význam a miesto, ktoré je týmto pravideľným „sprievodcom“ v pravoslávnej cirkvi pridelené. Ich spisy sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanskej tradície, líšia sa však od bežných teológov. Veľa zaujímavých a prekvapivých faktov sa dozvieme ďalej z článku.
Svätý Otec je čestný titul, ktorýsa objavili na konci štvrtého storočia. V pravoslávnej viere začali od tej doby vypovedať slobodných tlmočníkov Božích pravidiel, ktorí významnou mierou prispeli k formulovaniu dogiem, písaniu kánonu Svätého písma, ako aj k náuke o Cirkvi a liturgii. Verí sa, že takíto služobníci Pána sa počas celého života stále vyznačujú pravovernosťou svojej viery a svätosti. Tiež niektoré postavy stredoveku možno nazvať takým cirkevným pojmom. Napríklad také ako patriarcha Fotius, Gregor Palamas, Teofan Recluse, Paisy Velichkovsky a mnoho ďalších. V súčasnosti je možné adresovať oficiálnu adresu „Svätý Otec“ iba mníchom. Kňazi a diakoni sa tiež nazývajú neformálne.
Prvá zmienka v cirkevnej terminológii o takýchpojmy ako „Svätý Otec“ možno nájsť v Liste Atanázia Veľkého adresovanom africkému kléru, kde za svoje svedectvá a učenie nazýva Dionýza z Ríma a Dionýza z Alexandrie. Potom začali volať všetkých cirkevných spisovateľov a učiteľov, ale hlavne biskupov. Potom bolo takéto odvolanie počuť oveľa častejšie. Týmto spôsobom poukázali na skutočných služobníkov Tradície cirkvi v oblasti jej náuky. Práve v tejto podobe sa pojem „Svätý Otec“ dostal do našej doby. To znamená, že keď sa niekde spomínajú títo Boží služobníci, znamená to, že hovoria o tých predchodcoch, ktorí svedčili a predstavovali spoveď Cirkvi a boli tiež legitímnymi nositeľmi posvätného učenia.
Nestačí však len pochopiť význam toho„Svätý Otec“, musíte tiež vedieť, podľa akých kritérií môžete definovať tohto Božieho posla. Vo svojom učení musí byť ortodoxný, vo veciach viery musí mať autoritu a jeho spisy môžu poskytnúť presnú odpoveď na to, čo by malo mať kresťanské učenie v živote ľudí. Preto cirkev často upierala rôznym spisovateľom právo nazývať sa svätými otcami, pretože sa vo svojich spisoch odkláňali od pravej viery. A tiež odôvodnili pochybnosti o stálosti vo vzťahu ku kresťanstvu, a to aj napriek službám cirkvi a stupňu štipendia.
Títo teológovia navyše musia maťsvätosť života, to znamená byť príkladom pre veriacich, ktorá ich posúva k duchovnému porozumeniu a rozvoju. Najvýznamnejším znakom svätých otcov je ich úcta cirkvi. Môže byť vyjadrený v mnohých formách. Napríklad niektorí slávni muži môžu byť duchovnými identifikovaní ako svedkovia skutočnej viery apoštolov a na základe ich Svätého písma môžu byť vyznaní sami. Inou formou uznania môže byť, že výtvory iných teológov sú určené na čítanie v liturgických textoch.
Na rozdiel od faktorov, ktoré určujú glorifikovanémanželov, nie je celkom jasné, aký význam sa prikladá ich výtvorom v cirkvi v modernom svete. Je známe, že v staroveku sa tešili veľkej úcte, o čom svedčili prívlastky, podľa ktorých boli pomenované. Napríklad na ich adrese mohli počuť také adresy ako „viacfarebné hviezdy“, „milosťou naplnené orgány“, „kŕmené cirkvou“ a ďalšie.
Ale v dnešnom kresťanskom učení to tak nie jemať také bezpodmienečné oprávnenie ako za starých čias. Ich pohľad na pravoslávie nemôže byť významnejší ako osobný názor každého veriaceho. Výtvory týchto teológov sa nezrovnávajú s učením rôznych prorokov a apoštolov, ale považujú sa jednoducho za ľudské diela a úvahy autoritatívnych cirkevných autorov.
Mnoho ľudí, ktorí nevedia pravý význam tohocirkevný koncept, myslia si, že kňazi by sa mali volať aj Svätí otcovia. Ale tento rozsudok je absolútne neprijateľný. Môžete teda volať iba kanonizovaných manželov. Jediný spôsob, ako osloviť kňazov vrátane mníšskych, je: „Otec je taký a taký.“ Biskupom, arcibiskupom, metropolitom a patriarchom sa neoficiálne hovorí „páni“.
Kto sme už títo pravoslávni teológoviapochopiteľné. Ako však vyzerajú? Jeden starý obraz ikonickej maľby zobrazuje Svätého Otca. Fotografie tejto ikony ukazujú, že nemá obdoby vo všetkých výtvarných umeniach na svete. Hovoríme o slávnej „Trojici“ od umelca A. Rubleva, kde je namaľovaný Otec, Syn a Duch Svätý. Existuje ale niekoľko názorov na to, kto je kto. Za prvú hypotézu sa považuje tá, podľa ktorej je na plátne zobrazený Ježiš Kristus sprevádzaný dvoma anjelmi. Najrozšírenejší sa stal v pätnástom storočí.
Druhý názor je:ikona „Otec, Syn a Duch Svätý“ priamo zobrazuje Boha na troch obrázkoch. Vyvrátil to však učeník Gréka Theofanesa vychovaný v najprísnejších tradíciách uctievania. Tretia hypotéza je najrozšírenejšia. Mnohí si sú istí, že ikona „Otec, Syn a Duch Svätý“ predstavuje troch anjelov na obraz a podobu Najsvätejšej Trojice. Vyššie uvedená fotografia ukazuje, že figúry na nej sú zobrazené svätožiarou a krídlami. A toto je argument v prospech tohto názoru. Štvrtá hypotéza, ktorá nemá potvrdenie, je, že ikona zobrazuje troch obyčajných smrteľníkov, predstavujúcich obraz Najsvätejšej Trojice.
Aj keď často počúvame o svätých otcoch vKresťanstvo, ale cirkev je dôrazne proti akémukoľvek druhu bohoslužieb a bohoslužieb na ich počesť. Pravoslávni veria, že takáto úcta sa môže prejavovať iba nášmu Pánovi, a nie jeho verným služobníkom.
