Človek v procese dospievania hľadáidentifikovať sa, uvedomiť si seba v spoločnosti. Pred ním určite vyvstáva otázka, ktorá je charakteristická pre náboženské vedomie. Od detstva je zrejmé, že existujú rôzne náboženstvá. Sú ľudia, ktorí v nič neveria. Ako definovať náboženské vedomie, ako sa líši napríklad od národného vedomia? Poďme na to.
Existuje náboženské sociálne vedomietoľko ako ľudia. Bohovia sa začali vymýšľať, keď takpovediac povedali, opustili vetvy. Nemali by ste pochopiť, čo je charakteristické pre náboženské vedomie, spoliehajúc sa iba na skúsenosť starovekého sveta. Je však tiež nemožné odmietnuť hlboké korene, na ktorých je toto vedomie formované. Faktom je, že proces ľudského uvedomenia je večný. Neustále sa vyvíja a zdokonaľuje a spolieha sa na získané znalosti. Ježiš sformuloval hĺbku problému, keď odhalil význam chrámu. Podľa neho je cirkev spoločenstvom veriacich, ktorí držia obrady pohromade. To znamená, že náboženský človek stavia okolo seba určitú skutočnosť, v ktorej sa uplatňujú určité pravidlá. Všetky jeho činy a myšlienky sú s nimi v súlade. Aby sme pochopili, čo je charakteristické pre náboženské vedomie, je potrebné odhaliť význam formovania individuálneho pohľadu na svet. Pozostáva z tradícií, pravidiel, vzorcov správania prijatých v tejto spoločnosti. Súčasťou tohto sveta je náboženstvo. Vďaka svojej pomoci sa človek učí komunikovať s realitou, ktorá leží za hranicami každodennej skúsenosti. Existuje priestor, v ktorom žijeme, a pravidlá správania v ňom. Náboženské vedomie sa týka druhého a ovplyvňuje ho prostredníctvom človeka prvý.
Malo by sa poznamenať, že viera sa zmenilaprogresívny rozvoj ľudstva. V staroveku ľudia skresľovali javy a zvieratá, vodu a nebo. Pokyny starodávneho presvedčenia sú rozdelené na fetišizmus, totemizmus, šamanizmus a ďalšie. Neskôr začali vznikať tzv. Národné náboženstvá. Pokryli viac ľudí a zjednotili ich. Napríklad čínske, grécke a indické náboženstvá. Každá z nich má svoje vlastné charakteristiky. Podstata zostala jedna. Náboženstvo vytvorilo určité pravidlá správania, záväzné pre všetkých členov spoločnosti. Týmto spôsobom sa do ľudskej psychiky zaviedlo chápanie miesta na svete. Zdalo sa, že povzniesol nad existenciu polotovarov. Ďalšia skutočnosť mu bola odhalená, prispievajúca k rozvoju inteligencie, tvorivému procesu. Monoteizmus vznikol asi pred dvetisíc rokmi. Ďalej obmedzil zvieracie inštinkty človeka a zaviedol do spoločnosti koncepty hriechu a svedomia. Ukazuje sa, že náboženské vedomie je intelektuálnou nadstavbou nad fyzickým svetom, umelo vytvorenou realitou, s ktorou musí človek koordinovať svoje činy.
Ak sa dôkladne pozriete na všetko, čo je nám známeviery, je možné v nich rozlišovať bežné. Budú to obmedzenia správania uznané spoločenstvom. To znamená, že náboženské vedomie je charakterizované vnímaním morálnych štandardov. Toto sú nepísané pravidlá uznávané všetkými členmi komunity. Sú tak hlboko zakorenení v mysliach ľudí, že ich zlomenie je činom neobvyklého. Náboženské vedomie zahŕňa storočia, tradície, pravidlá a normy, ktoré sú užitočné pre rozvoj ľudstva. Napríklad, ľudia prijímajú prikázanie „Nezabíjať“, pretože to pomáha rastu populácie. Aj keď sa to môže zdať zemské, nie duchovné, akékoľvek náboženstvo vypracovalo zákony, ktoré pomôžu zachovať spoločnosť, ktorú zjednotila. V opačnom prípade bolo ťažké prežiť. A dnes, s rozvojom vedy a techniky, morálne štandardy nestratili svoj progresívny význam. Nanešťastie prechádzajú zmenami, ktoré nie sú vždy užitočné. Príkladom je uznanie homosexuálnych manželstiev v západných krajinách. Toto je postoj umelo implantovaný do vedomia reprodukčnej funkcie ako zbytočný, nie posvätný.
Otázky náboženského vedomia sú veľmi zložité adôležité pre spoločnosť. Bez ich pochopenia je harmonický rozvoj osobnosti nemožný. Aj keď existuje v nejakom neskutočnom, mýtickom svete, ale umožňuje rôznym ľuďom normálnu interakciu, vyhýbajúc sa konfrontácii a katastrofám.
