Zdroj nadhodnoty sa môže líšiťv jeho podobe. Rozlišujú sa absolútne, nadmerné a relatívne skupiny. Prvý sa dosiahne zvýšením prevádzkového času alebo dosiahnutím vyššej intenzity. Druhá sa získa zvýšením produktivity každého jednotlivca v porovnaní s priemernou úrovňou. Tretia forma, ktorú môže predstavovať nadhodnota, sa získa v dôsledku zníženia podielu nákladov na pracovnú silu. Takéto kategórie sú historicky stanovené a plne charakterizujú spôsoby zvýšenia tohto parametra. Napriek dostatočnému počtu rozdielov však všetky tieto metódy majú jeden dôležitý spoločný faktor - zdrojom je vždy neplatená pracovná sila.
Miera nadbytočnej hodnoty je pomermasy všetkej nadbytočnej hodnoty do nákladov na pracovnú silu potrebnú na jej výrobu. Vyššie uvedený koncept možno teda opísať ako stupeň vykorisťovania jednej osoby druhou.
Zvážte tiež výrobný proces vv dôsledku čoho možno získať nadhodnotu. Získaním pracovnej sily môže zamestnávateľ začať organizovať výrobný proces tak, že ho bude rozvíjať tak, aby každý deň zamestnanec vytvoril nielen hodnotu v hodnote zodpovedajúcej vynaloženej práci, ale aj hodnotu, ktorá sa neskôr stane jeho mzdou. Ten sa považuje za neplatenú zložku podnikateľa. Ide teda o nadhodnotu.