V dôsledku neefektívneho podnikaniačinnosti a ako dôsledok nekvalifikovaných opatrení riadiaceho tímu môže nastať situácia vo výrobnom podniku, keď nie sú v platnosti žiadne finančné páky a nastane okamih pre nútené bezdôvodné stiahnutie alebo inými slovami, dôjde ku konfiškácii majetku podniku. Tento proces môže úplne ovplyvniť celý majetok spoločnosti v dôsledku jej úplného bankrotu, takže iba časť majetku môže byť vybraná na splatenie nedoplatkov, ktoré vznikli.
Takéto nepríjemné chvíle v živote prichádzajúvlastníci a zamestnanci podniku ako konfiškácia majetku, a to aj v dôsledku akýchkoľvek trestných činov v rámci správneho alebo dokonca trestného činu za závažné a obzvlášť závažné trestné činy spáchané vedením alebo vlastníkom podniku z žoldnierskych motívov alebo v dôsledku spôsobenia finančnej alebo fyzickej škody vo veľkých objemoch.
Aj keď rozsudok je zapodniky, vedenie spoločnosti môže čeliť situácii, keď v dôsledku nedostatku finančných zdrojov alebo nemožnosti použiť vypožičané prostriedky nastane bankrot, po ktorom nasleduje zabavenie majetku spoločnosti.
Aj keď existuje obchodná stratégia, keď spoločnostije výhodné povoliť bankrot jeho výrobnej štruktúry, aby sa zbavil nelikvidných aktív. To znamená, že doslova bankrot je fiktívny a všetky aktíva podniku sú zámerne vyňaté z jeho obratu. Súdne orgány spravidla nemajú v tomto prípade dostatok pák na ovplyvnenie riadenia podniku a celá zodpovednosť vedúceho výroby spočíva iba v majetkových rizikách spoločnosti, a nie v osobnom vlastníctve. V júni 2009 bol zmenený a doplnený zákon o bankrote podnikov. Podľa nej sa takáto definícia javila ako „osoba ovládajúca dlžníka“, ktorá môže byť vedúcim alebo vlastníkom podniku, ktorá pôsobí v posledných dvoch rokoch a vedie k stratovému konaniu. Taktiež sa vykonali zmeny, podľa ktorých, keď sú aktíva spoločnosti po konfiškácii nedostatočné, na vymáhanie jej dlhov, sa nároky na inkaso vzťahujú na osobný majetok vlastníka alebo riaditeľa spoločnosti. Ani takéto prísne opatrenia však nemajú vplyv na masívny bankrot podnikov. Z ekonomického a právneho hľadiska je to veľmi výnosný postup na likvidáciu neefektívnych aktív spoločnosti vo forme rôznych aktív bez ohľadu na ich kvalifikáciu.
Klasifikácia majetku podniku ho rozdeľujemajetok je rozdelený na vlastný a prenajatý. Súdna konfiškácia majetku sa týka iba jeho vlastných aktív. Konfiškácia sa ukladá aj na dlhodobý majetok, ako sú budovy a stavby, stroje a zariadenia, zásoby a iné, ako aj na krátkodobý majetok, ako sú zásoby surovín a materiálov, pohonné hmoty, zásoby na sklade a dokonca aj finančné aktíva. Akýkoľvek majetok spoločnosti, ktorý je vhodný pre koncepciu majetku, je predmetom konfiškácie vrátane majetku na bankových účtoch podniku, tovaru už expedovaného spotrebiteľovi alebo investovaných finančných prostriedkov vo výstavbe, poistných zmlúv a majetkových účastí v iných podnikoch, ako aj aktív umiestnených v štátnej alebo súkromnej hodnote papiera.
Majetok podniku zostávajúci po konfiškáciiprevedené na osobu, ktorá má na ňu zákonné práva, sú to spravidla zakladatelia podniku alebo spoločnosť, ktorá je oprávnená konať v mene vlastníka.
