V slávnej komédii „Irónia osudu, alebo so svetlomtrajekt! ", uvedený na plátnach v roku 1975, piesne zazneli v básňach Achmaduliny, Pasternaka, Jevtušenka, Cvetajevovej. V jednej z posledných scén prečítali herci Andrej Myagkov a Valentina Talyzina dojímavé básnické dielo vtedy málo známeho autora. Báseň" Balada o dymovom vozni " „Autor sa volal Alexander Kochetkov.
Naplnená úzkosťou, túžbou a predtuchounevyhnutná katastrofa „Balada o zadymenom aute“. História vzniku tohto diela je dosť zaujímavá. Kochetkov sa raz stal incidentom, ktorý ho inšpiroval k vytvoreniu básne, mimoriadnej formy i zápletky. V roku 1932 básnik len o vlások unikol smrti.
Pred rozprávaním príbehu o vytvorení „Balady o zafajčenom aute“ by bolo treba povedať niekoľko slov o autorovi.
Budúci básnik sa narodil v roku 1900. Vyštudoval filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity. Kočetkov začal písať poéziu v mladosti. Ako sedemnásťročný sa stretol s básnikmi Verou Merkuryevovou a Vyacheslavom Ivanovom a tí mali obrovský vplyv na jeho tvorbu. Počas života Alexandra Kočetkova nevyšla ani jedna zbierka jeho básní. Niekoľko prác sa objavilo v roku 1926 v časopise „Golden Zurna“.
Básnik sa aktívne venoval prekladom. Poéziu komponoval menej často. V roku 1932 napísal knihu „The Ballad of the Smoky Car“. Ďalšími dielami Alexandra Kochetkova sú hry vo veršoch „Free Flemings“, „Copernicus“, „Nadežda Durova“. Básnik preložil do ruštiny diela Schillera, Racina, Berangera, Corneilla. Kočetkov zomrel v roku 1953. Nemohol si ani len myslieť, že ním napísaná báseň začiatkom tridsiatych rokov sa stane skutočnou hymnou pre všetkých milencov.
Táto báseň sa stala hitom druhejpolovica XX storočia. Málokto by o ňom dnes vedel, nebyť spomínaného filmu Eldara Ryazanova. Básnika inšpirovala k vytvoreniu „Balady o údenom aute“ incident z jeho života.
Kočetkov a jeho manželka strávili leto 1932 v Soči. Žili niekoľko mesiacov s príbuznými a na jeseň si básnik kúpil lístok do Moskvy. Manželka musela ísť neskôr. Sprevádzala ho na stanicu, ale v posledných minútach, keď už bol vlak ohlásený, ho zrazu presvedčila, aby zostal. Vymenili lístok. Kočetkov odložil cestu o tri dni. Vlak, ktorým mal ísť, sa v stanici Moskva-Tovarnaya nešťastne zrútil.
Tri dni po strašnej nehode Kočetkovstále vľavo. V hlavnom meste bolo jeho vystúpenie kolegami vnímané ako vzkriesenie. Priatelia a známi vedeli, že si kúpil lístok na vlak, ktorý sa zrútil, ale nevedeli, že si to na poslednú chvíľu rozmyslel a vzdal to. Medzi mŕtvymi boli priatelia básnika - Moskovčania sa v ten deň vracali zo sanatória v Soči. Kočetkovú zachránila pred smrťou láska. Tak sa objavila myšlienka básne „Balada o dymovom voze“.
Básnik preniesol svoje emócie na papier. Prvý list, ktorý od neho jeho manželka dostala, bol „Balada o dymovom voze“. Strašná udalosť, ktorá sa toho dňa stala, prinútila Kočetkova premýšľať o úlohe náhody v živote človeka, ako aj o sile lásky, ktorá ho môže zachrániť pred smrťou.
Kľúčom je „nezlúčte sa so svojimi blízkymi“slová vo verši „Balada o zadymenom aute“. Mnohí veria, že toto je názov diela Alexandra Kochetkova. Báseň prvýkrát vyšla 34 rokov po jej napísaní. Vyšla prvýkrát v zbierke „Deň poézie“. V šesťdesiatych rokoch bola zaradená do zborníka „Pieseň lásky“. Dnešnú Kočetkovovu „baladu“ nájdete v mnohých zbierkach lyrických diel.
Kočetkovovo dielo je príbehom plným tragédií. Dá sa podmienečne rozdeliť na tri časti:
„Balada o dymovom aute“ je plnámelodické refrény a metafory. V úvodných riadkoch sa lúčia hrdinovia - muž a žena. Prvá časť básne je postavená vo forme dialógu. Bolí hrdinov, aby sa rozišli, „rozštiepili sa pod pílou“. Muž hovorí o tom, aké ťažké bude pre neho odlúčenie od svojej milovanej. Žena mu odpovie, že nech je kdekoľvek, vždy bude s ním. Po rozchode určite bude stretnutie. Musíte len prejsť krátkodobým rozchodom.
Prečo Alexander Kočetkov nazval svojepracovať presne tak? Vo výraze „dymový kočiar“ nie je nič romantické ani dojímavé. To je možno hlavná výhoda poetického diela - v kontraste scény zobrazujúcej dojímavú rozlúčku a chladného, zadymeného koča, v ktorom sa hrdina cíti bez domova a sám.
Muž je pohltený svojimi myšlienkami. „Napoly plakal, napoly spal“. V tejto chvíli dôjde k nehode, pri ktorej zahynie. Nezachránila ho ani láska, ani modlitba. Sľúbené stretnutie nezabránilo smrti.
Ryazanovove filmy diváci milujú, ale nie všetci kritici. Ale ani ten najprísnejší filmový kritik nemôže poprieť: tento režisér vedel, ako zvoliť pre svoje filmy poetický a hudobný sprievod.
V poslednej znie „Balada o zadymenom aute“zábery z romantickej komédie vydané v polovici sedemdesiatych rokov. Hrdina si kupuje lístky na vlak Leningrad - Moskva. Odchádza, opúšťa svoju milovanú ženu, zdanlivo navždy. A v tomto okamihu prácu Alexandra Kochetkova vykonávajú Myagkov a Talyzina. Herci prečítali báseň jednoducho, bez pátosu. Možno je to najlepšia scéna vo filme „Irónia osudu alebo Užite si kúpeľ“.
