V podstate ide o zátišídoslovne preložený z francúzskeho jazyka, má dva korene a znamená „mŕtvy charakter“. Aj keď je spravodlivé, stojí za zmienku, že jazyk sa neodváži nazvať celú túto šťavnatú, živú veľkoleposť takúto vetu. Ale fakt je fakt.
Skutočnosť, že taký zátiší bol známy už v rokustaroveké Grécko. Už v spisoch Plinovcov je opísaný obraz Zeususa, ktorý zobrazuje kefu hrozna. Počas vykopávok Pompejí sa našlo aj veľa obrázkov tohto žánru. Neskôr sa zátiší zmestia do tieňa a na prvom mieste budú portréty a ikonografia.
Ak hovoríme o tom, v čom je ešte životPri klasickom chápaní tohto žánru je potrebné najprv povedať, že ide o formu výtvarného umenia (najmä maliarskeho stojana), ktorá zobrazuje znaky neživých predmetov, ktoré sú umiestnené v jednom prostredí a sú spojené do jednej skupiny. Je to organizácia skupiny, ktorá je hlavnou podmienkou zátiší, odlišuje ju od portrétov, krajiny a bojových obrazov.
Význam zátišie pre stojanovú maľbuje určená organizáciou motívu alebo iným spôsobom nastavením, bez ktorého nebude kresba vnímaná ako celok. Tvrdenie, že tento žáner spočíva v zobrazovaní iba jedlých a neživých objektov, je nesprávne. Aj keď na prvý pohľad je to, čo je zátišie bez nich? Obrázok však môže obsahovať aj obrázky ľudí, zvierat, prvkov krajiny. Je pravda, že fungujú ako ďalšie motívy.
Naše predstavy o tom, čo je zátišie, budú neúplné, ak mlčíme o jeho odrodách. Podľa toho, čo je základom diferenciácie, sa rozlišuje niekoľko typov:
Najdôležitejším kritériom však zostáva technika obrazu - akvarel, ceruzka, olej, pastel.
Zátišie s olejom sú spravidla viacvrstvové, sprostredkujú objem zobrazovaných objektov, vytvárajú ilúziu priestoru.
Bez ohľadu na techniku písania tieto maľby úspešne ozdobia nielen interiér obývacej izby, ale aj akúkoľvek galériu. Naša láska k kráse je nemožná bez obdivovania zátiší.
