Vo fyzickom svete musia byť akékoľvek informácienejako prezentované. Pri čítaní akéhokoľvek článku (knihy, recenzie, poznámky) publikovaného na internete alebo vytlačeného na papieri vnímame text a obrázky. Obraz, ktorý vidíme, sa zameriava na sietnicu našich očí, vo forme elektrických signálov, sa prenáša do mozgu, ktorý rozpoznáva známe symboly a tým prijíma informácie. V akej forme tieto informácie zostanú v našej pamäti - vo forme obrazov, logických schém alebo niečoho iného - môže závisieť od okolností ich prijatia, stanoveného cieľa a konkrétneho spôsobu porozumenia. Počítačová technológia je obmedzenejšia a pracuje s prúdom núl a jednotiek (takzvané binárne kódovanie informácií).
Binárny číselný systém, základ všetkých výpočtových technológií,bol vybraný historicky. Už v ére vzniku prvých vákuových elektrónkových počítačov začali inžinieri premýšľať o tom, ako by bolo možné kódovať informácie tak, aby cena celého zariadenia bola minimálna. Pretože vákuová trubica má dva režimy pôsobenia - prechádza prúdom, blokuje ho, dva v základe číselného systému sa zdali byť najracionálnejšie. S prechodom na polovodičové zariadenia by sa tento záver dal zrevidovať, ale inžinieri išli po vrúbkovanej ceste a zachovali binárnu logiku stále sa zlepšujúcich počítačov. Fyzika polovodičov však umožňuje aj ternárne kódovanie informácií v počítači: okrem absencie náboja (ternárna nula) môže existovať kladný (+1) aj záporný (-1), čo zodpovedá trom možným hodnotám Trit - elementárna pamäťová bunka. To isté možno povedať o elektrickom prúde: vpred alebo vzad, alebo žiadny prúd (tiež tri hodnoty).
Automatický výber trojnásobného číselného systémuby vyriešil problém kódovania záporných čísel, ktorý je v binárnom systéme vyriešený zavedením takzvanej inverzie, pričom sa vezme do úvahy prvý bit ako podpísaný. O zložitosti tejto operácie pre binárny systém bolo popísaných veľa na internete aj v literatúre o jazyku Assember. V prípade ternárnej logiky by sa číslo dalo zapísať napríklad takto: „ + 00–0 + 0 + -“. Tu „+“ je ekonomický záznam hodnoty „+1“, „-“, respektíve-„-1“, ale nula hovorí sama za seba. Pri preklade do ľudskej reči by to dopadlo takto: + 3 ^ 8 + 0 + 0 - 3 ^ 5 + 0 + 3 ^ 3 + 0 + 3 ^ 1 - 3 ^ 0 = 6561 - 243 + 27 + 3 - 1 = 6347. Výhody ternárnej logiky by sa objavili aj pri práci s najrozmanitejšími údajmi: ak sa má na jednu otázku vzťahovať jednoslabičná odpoveď, potom binárny bit môže niesť jednu z dvoch odpovedí („áno“ alebo „nie“) , zatiaľ čo ternárny trit - už z troch („Áno“, „nie“, „nedefinovaný“). Skúsení programátori si pamätajú, ako často je potrebné uložiť jednu odpoveď z troch presne možných, takže pre nedefinovanú hodnotu musíte niečo vymyslieť, napríklad do systému zadajte ďalší parameter (binárny): či už bol úplne určený aktuálnym momentom v čase.
Binárne kódovanie informácií je prepráca s grafickými obrázkami. Ľudské oko vníma tri rôzne farby: modrú, zelenú a červenú, v dôsledku čoho je každý grafický pixel kódovaný štyrmi bajtmi, z ktorých tri označujú intenzitu základných farieb a štvrtá je považovaná za rezervnú. Tento prístup zámerne znižuje efektivitu počítačovej grafiky, ale zatiaľ nebolo navrhnuté nič lepšie.
Z matematického hľadiska ternárny počítačby mala byť najefektívnejšia. Rigorózne výpočty sú dosť komplikované, ale ich výsledok sa scvrkáva na nasledujúce tvrdenie: efektívnosť výpočtovej technológie je vyššia, čím bližšie je jej natívny číselný systém k číslu e (približne 2,72). Je ľahké vidieť, že tri sú oveľa bližšie k 2,72 ako dva. Môžeme len dúfať, že jedného dňa inžinieri zodpovední za výrobu elektroniky obrátia svoju pozornosť na ternárny číselný systém. Možno to bude prelom, po ktorom bude vytvorená umelá inteligencia?
