Pred každým finančným manažérom je povinnýexistuje problém určenia finan \ tnej pozície spolo \ tnosti. Na druhej strane sa hodnotí z rôznych hľadísk, z ktorých jedným z najdôležitejších je posúdenie likvidity. Na tieto účely sa vykonáva posúdenie likvidity bilancie a vypočítava sa ukazovateľ likvidity. Pri ich výpočte stojí za to zastaviť sa podrobnejšie.
Prvým krokom je určenie aktuálneho pomerulikvidity (inak - ukazovateľ celkového pokrytia), ktorý opisuje schopnosť organizácie platiť krátkodobý dlh na úkor obežných aktív. Na jej určenie je preto potrebné rozdeliť výšku obežných aktív o výšku krátkodobých záväzkov. V priebehu praktickej činnosti sa zistilo, že normálna hodnota tohto ukazovateľa by mala zodpovedať intervalu od 1 do 2. Niekedy je vhodnejšie aplikovať všeobecne neprijaté normy, ale normy konkrétneho odvetvia alebo dokonca konkrétneho podniku. Na výpočet normy je potrebné rozdeliť výšku krátkodobých pohľadávok a štandard rezerv podľa výšky krátkodobých dlhov. Celkový ukazovateľ pokrytia je navyše hornou hranicou pre takýto ukazovateľ ako rýchly ukazovateľ.
Pre výpočet tohto koeficientu, ktorý tiežsa nazýva prechodný pomer krytia, je potrebné rozdeliť obežné aktíva, z ktorých sú rezervy vylúčené, o výšku krátkodobých záväzkov. Rýchla likvidita určuje, koľko je firma schopná splatiť svoje dlhy, ak sú všetky pohľadávky vymáhané. Dolná hranica indikátora je 1 a horný, ako už bolo uvedené, je celkový pomer pokrytia.
Správne posúdiť finančnú situáciuje potrebné presnejšie vypočítať rýchly pomer. To sa dá dosiahnuť vylúčením najmenej likvidných aktív z výpočtu, ale zahrnutím likvidnejších aktív. Ak podnik dodá časť svojich výrobkov na predplatenom základe, potom by sa tento podiel mal zahrnúť do výpočtu. Na druhej strane, nelikvidné investície a dlhy po splatnosti sú logické, aby sa nezohľadňovali, pretože narúšajú skutočný obraz.
Rýchly pomer neodrážaschopnosť podniku okamžite splatiť svoje dlhy, preto je potrebné vypočítať pomer absolútnej likvidity. Je determinovaný pomerom najlikvidnejších aktív podniku, tj krátkodobých finančných investícií (s výnimkou nelikvidných) a hotovosti, a výšky najnaliehavejších záväzkov. V súlade so západnými skúsenosťami by mal byť podnik schopný okamžite splatiť 20 - 25% svojich naliehavých dlhov, ale ruské podniky len zriedka dosiahnu takúto úroveň. Obmedzený prístup k vysoko likvidným cenným papierom, ako aj časté nedodržiavanie platobnej disciplíny určujú priemernú úroveň posudzovaného ukazovateľa v ruskej realite na úrovni 0,1.
Na úhradu dlhov môže podnik podniknúťopatrenia ako predaj zásob. Výška podielu záväzkov, ktoré budú v tomto prípade kryté, je určená pri ukazovateli likvidity pri získavaní finančných prostriedkov. Normálne je od 0,5 do 0,7.
Vedúci oddelenia financiípodniky by mali pozorne sledovať úrovne ukazovateľov likvidity, osobitnú pozornosť treba venovať presnému výpočtu pomeru likvidity. Pre komplexnejšie posúdenie štátu je zmysluplné zostaviť bilanciu likvidity, ako aj vypočítať ostatné finančné ukazovatele. Ak tieto alebo iné ukazovatele nespĺňajú štandardy alebo majú negatívny trend, potom je potrebné identifikovať dôvody a prijať opatrenia na stabilizáciu situácie.
