Prečo sa mestská lastovička stretla tak zriedkavo?

Aký je názov mestského lastovičky v stredovekuliteratúra, mnohí vedia. Ľudia ju nazvali lievikom. Veľkosť mestského lastovičky je približne rovnaká ako vrabec. Ale jeho čisto biele nechty a brucho, čierny chrbát s namodralým odtieňom, chvost s pekným výstrihom, nohy pokryté páperím a perím sú tak atraktívne, že ľudia boli voči tomuto vtákovi vždy veľmi úprimní.

Летает городская ласточка быстро, ловко vyzdvihnutie hmyzu na ceste. Napriek svojmu slabému a bezvýraznému hlasu je veľmi spoločenská. Predvolanie kurčiat na seba s krátkymi reptaním znie ako „chirr-chirr“ alebo „trik-trik“. Miluje nielen vtáčích susedov, ale aj ľudí. Keď ťa sleduje pekná rodina lastovičiek, sediaci na stene domu, tvoja duša je taká teplá a tichá radosť zapĺňa tvoje srdce.

Odkedy ľudia začali žiť vo veľkomosady, mesto lastovička začala sprevádzať ich životom. Vtáky si hniezdili pod strechami domov a obratne ich pripevňovali k priezračným múrom. Obyvatelia to považovali za dobré znamenie zhora. Ľudia, ktorí sa báli Boha, za starých čias zaobchádzali s nimi ako s talizmanom pre domov a rodinu.

Mestská lastovička je úžasným predzvesťoudážď a zlé počasie. Je pravda, že v dnešnej dobe sa ich počet výrazne znížil. Je to spôsobené tým, že pre lastovičky je čoraz ťažšie nájsť jedlo a hlinu a vlákninu potrebnú na stavbu hniezd. V mestách, odkiaľ čerpajú stavebný materiál, prakticky neexistujú žiadne kaluže. Dnes ich ľudia vyháňajú z odkvapu domu a starajú sa o čistotu fasády.

Aké krásne a elegantné za letu mestomlastovička, fotografia, ktorá je tu, sa odráža veľmi presne. Spočiatku často máva krídlami, potom zamrzne a dlho sa vznáša vo vzduchu a zostáva nehybný. Potom vták ladne zostúpi na strom, aby si oddýchol, alebo keď ulovil korisť, húževnato zafixoval svoje telo na priezračnú stenu blízko hniezda, kde na večeru čakajú mláďatá s veľkými ústami.

Mestská lastovička si stavia hniezda vonkudomy. Jej dedinská príbuzná ale presne vie, ako sa dá dostať do malého okna v streche budovy a urobiť si zo seba dom priamo v podkroví. V jednej letnej sezóne rodina vyliahne dve alebo tri generácie kurčiat. Jeho mladí potomkovia neodletia preč zo svojho rodičovského útulku, ale tvoria neďaleko skupinové priateľské osady. Každá samica znáša v hniezde tri až päť vajec, biele, ale s malými červenými bodkami. Prvé kladenie sa vykonáva neskoro na jar.

V dnešnej dobe, keď sa mestá a obce stalisú nehostinné pre mestské lastovičky a v dôsledku postrekovania pesticídmi na polia, záhrady a dokonca aj lesy je v nich málo potravy, tento druh vtákov sa stále nachádza v opustených lomoch v blízkosti odpadových jám naplnených vodou. V niektorých západoeurópskych mestách sa vytvárajú skupiny ľudí, ktorí sa snažia chrániť tieto vtáky. Za týmto účelom si ľudia na vysokých stožiaroch inštalujú umelé hniezda a vtáčie búdky pre niekoľko rodín. Vedľa nich sú usporiadané súvislé fontány, ktorých dno je vyplnené hlinou a vlnenými a rastlinnými vláknami.