Faktor je politický názorktorá poskytuje poriadok a integritu v spoločnosti, schopnosť dospieť k spoločnému menovateľovi a posunúť sa ďalej na ceste pokroku. A to aj napriek prítomnosti všetkých druhov sociálnych skupín, ktoré majú často úplne opačné záujmy.
To znamená, že politické názory sú presvedčeniami o skutočnostiach a hodnotách, ktoré sú relevantné pre konkrétnu stranu, osobu alebo sociálnu skupinu a ktoré zastupujú ich záujmy.
Jednotlivec vždy koná za nejakým účelom,viac, ak sú jeho činy politickej povahy. Ich zameranie je vždy špecifické, pričom nie je také dôležité, či ide o účasť na voľbách, politických akciách alebo postavenie vo vládnych orgánoch. Smerovanie a metódy takýchto akcií závisia od prevládajúcich predstáv o hodnotách a štruktúre spoločnosti. Politické názory triedy, národa alebo jednotlivca ukazujú, ako chápu a interpretujú, čo sa v skutočnosti deje, aké úlohy, stavy a výhody očakávajú. Vytvorené presvedčenia dávajú zmysel všetkým politickým činnostiam skupín, strán a jednotlivcov v rámci hodnôt, ktoré sú aktuálne. Takže politické názory sú formou, ktorá ovplyvňuje politické správanie, a základom, na ktorom je postavený svetonázor politiky. Všetky sa tak či onak týkajú otázok moci, autority atď.
Politické názory vykonávajú dve funkcie súčasne:
- integračný, ktorý spočíva v zhromaždení členov, skupín, večierkov, tried;
- vymedzenie, ktoré spočíva v oddelení jednej skupiny, strany od ostatných.
Rozdiely v sociálnych, politických a ekonomických modeloch všetkých krajín sú výsledkom dominantného postavenia niektorých politických názorov nad ostatnými. Druhy politických názorov sa rozlišujú podľa dvoch kritérií:
1) Podľa modelu spoločnosti, ktorá sa má vybudovať, názory sú:
- správny;
- centrist;
- ľavý.
2) Prostredníctvom a metódami na dosiahnutie pokroku sa názory rozlišujú:
- radikálne (revolučným spôsobom transformácie);
- centrist (uprednostňujúci cestu reformy, ale mierny, postupný);
- konzervatívny (snažiaci sa zachovať už stanovený príkaz).
Politické názory sa objavili už v období osvietenstva. Myšlienku pokroku zdôvodnili rôzne, preto boli navrhnuté aj rôzne typy spoločnosti, ktoré by tieto myšlienky stelesnili.
Pravičiari videli iba pokrokv spoločnosti, v ktorej existuje voľná súťaž, podnikanie, súkromné vlastníctvo, trh. Súbor pravicových pohľadov je však veľmi rôznorodý (a tak to bolo od samého začiatku): od ultrapravice, ktorú nacisti zastupujú, po liberálnych demokratov.
Ľavičiari vidia pokrok v roku 2007nepretržitá transformácia spoločnosti, až kým nepríde sociálna rovnosť a spravodlivosť. Verili, že človek by mal mať všetky podmienky na úplný rozvoj. Spôsoby, ako tieto hodnoty dosiahnuť, však vnímali inak. Komunisti teda radšej transformujú spoločnosť radikálnym spôsobom. Rovnosť a spravodlivosť sa musia dosiahnuť v plánovanom hospodárstve. V socializme sa ako počiatočné štádium komunizmu zachováva hodnota verejného majetku. Naopak, sociálni demokrati a socialisti uprednostňujú reformy sociálnej transformácie než revolúcie. Chápu spravodlivosť a rovnosť ako vytváranie rovnakých podmienok pre rozvoj osobnosti na samom začiatku životnej cesty, na začiatku, čo však nie vždy vedie k rovnakým výsledkom.
