Moderný svet je multipolárnykomunity. Takéto medzištátne združenie európskych krajín ako Európska únia je všeobecne známe. Analogicky s týmto spoločenstvom si africké krajiny vytvorili svoj vlastný územný celok – Africkú úniu.
Dátum založenia organizácie je stálenie je jednoznačne stanovená. Svetové spoločenstvo uznáva 9. júl 2002 ako narodeniny únie. Samotní členovia združenia považujú za dátum založenia 26.5.2001. Prečo je tu taký rozpor?
Založenie nariadenia Africkej úniebola prijatá v septembri 1999 na mimoriadnom stretnutí hláv afrických štátov v Líbyi (v meste Sirte). Nasledujúci rok na summite v meste Lomé (Togo) schválili akt o založení AÚ a vyhlásili vytvorenie únie. V máji 2001 51 afrických krajín ratifikovalo zákon o AÚ. Takto sa objavilo prvé rande.
37. snem OAJ v júli toho istého roku v mesteLusaka (hlavné mesto Zambie) schválila základné dokumenty charakterizujúce legislatívny základ a štruktúru novej organizácie. Štatutárna charta nahradila chartu OAU, ktorá zostala právnym základom počas celého prechodného obdobia z AOE na AU (trvanie roka). 9. júla 2002 sa prvýkrát otvoril summit AÚ, ktorý sa konal v meste Durban (Južná Afrika). Za prvého prezidenta Africkej únie zvolila juhoafrického prezidenta Thaba Mbekiho. Európania považujú tento dátum za začiatok histórie Africkej únie.
Africká únia je najväčšia organizáciaštátov afrického kontinentu. Dôvody jeho vzniku vyrastali z ekonomických a politických zmien, ktoré nastali vo svete po vytvorení prvého medzištátneho združenia afrických krajín.
Po dosiahnutí nezávislosti v sedemnástichkrajín Afriky v roku 1960, nazývanom „Rok Afriky“, sa ich hlavy rozhodli spoločne konať, aby vyriešili vznikajúce problémy. V roku 1963 sa krajiny spojili v rámci Organizácie africkej jednoty. Primárne ciele politického medzištátneho združenia boli: ochrana národnej nezávislosti a celistvosti územia štátov, rozvoj spolupráce medzi krajinami únie, riešenie územných sporov, interakcia vo všetkých sférach života, zamerať sa na medzinárodnú spoluprácu.
Začiatkom dvadsiateho storočia väčšinastanovené ciele boli splnené. V dôsledku zásadných zmien v rámci medzinárodnej spolupráce čelili africké krajiny novým výzvam. Na základe OAJ sa rozhodlo o vytvorení nástupcu s novými cieľmi. Súčasná ekonomická situácia v afrických krajinách si vyžaduje hľadanie najnovších efektívnych mechanizmov na riešenie vznikajúcich problémov.
Vytvorená únia afrických krajín sa rozvinula aspustil ekonomický program NEPAD (prvými písmenami anglického názvu New Partnership for Africa's Development) – „Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky“. Program predpokladá dlhodobý rozvoj štátov na báze integrácie medzi sebou a rovnocennej spolupráce s krajinami svetového spoločenstva.
Prechod únie od priority politických cieľov kekonomické základy, ako ukazuje história, budú mať priaznivý vplyv na riešenie existujúcich problémov afrických krajín. Toto je hlavný rozdiel medzi OAU a AC. Ekonomická interakcia medzi štátmi je plánovaná bez pokusov o zmenu súčasného politického a administratívneho rozdelenia.
Ekonomickýintegráciu afrických krajín. Hospodárska a politická spolupráca spojená s posilňovaním solidarity na medzinárodnej úrovni je zameraná na dosiahnutie cieľa ochrany suverenity a vytvárania optimálnych životných podmienok pre národy Afriky.
Na dosiahnutie stanovených cieľov,hlavné smery činnosti formulované ako úlohy Africkej únie. Na prvom mieste je rozvoj a posilňovanie integrácie afrických krajín v sociálno-ekonomickej a politickej oblasti. Na jeho realizáciu je potrebná realizácia druhej úlohy: chrániť záujmy obyvateľstva kontinentu a presadzovať ich na medzinárodnej úrovni. Z prvých dvoch vyplýva nasledujúca úloha, bez ktorej nie je možné splniť predchádzajúce úlohy: zabezpečenie mieru vo všetkých krajinách kontinentu a ich bezpečnosť. A posledná úloha: podporovať vytváranie demokratických inštitúcií a ochranu ľudských práv.
Dnes zahŕňa Africká úniapäťdesiat štyri štáty. Vzhľadom na to, že na africkom kontinente sa nachádza päťdesiatpäť krajín a päť neuznaných a samozvaných štátov, sú to prakticky všetky africké krajiny. Marocké kráľovstvo v zásade nevstupuje do únie afrických štátov, čo vysvetľuje svoje odmietnutie nezákonným rozhodnutím únie pripojiť sa k Západnej Sahare. Maroko považuje toto územie za svoje.
Krajiny v Africkej únii nebolisúčasne. Väčšina z nich bola v roku 1963 zakladateľmi Organizácie africkej jednoty. Po transformácii OAJ sa všetci presťahovali do Africkej únie. V roku 1963, 25. mája, do únie patrili krajiny: Alžírsko, Benin (do roku 1975 Dahomey), Burkina Faso (do roku 1984 Horná Volta), Burundi, Gabon, Ghana, Guinea, Demokratická republika Kongo, Egypt, Kamerun, Kongo , Cat -d "Pobrežie Slonoviny (do roku 1986 sa nazývalo Pobrežie Slonoviny), Madagaskar, Libéria, Mauretánia, Mali, Líbya, Maroko (z únie vystúpili v roku 1984), Niger, Rwanda, Senegal, Uganda, Somálsko, Sierra Leone, Togo , Nigéria, Tunisko, Stredoafrická republika, Čad, Sudán, Etiópia V decembri, trinásteho toho istého roku, vstúpila do OAJ krajina Keňa.
V roku 1964 vstúpila Tanzánia do OAJ - 16. januáraMalawi - 13. júla, Zambia - 16. decembra. Gambia sa pripojila v októbri 1965, Botswana 31. októbra 1966. 1968 vstúpil do radov organizácie s ďalšími tromi krajinami: Maurícius, Svazijsko - 24. septembra 1968, Rovníková Guinea - 12. októbra. Botswana, Lesotho, Guinea-Bissau vstúpili do únie 19. októbra 1973. A v roku 1975 sa pridala Angola – 11. februára Mozambik, Svätý Tomáš a Princov ostrov Kapverdy, Komory 18. júla. 29. júna 1976 vstúpili do únie Seychely. Džibutsko sa k ostatným štátom pripojilo 27. júna 1977, Zimbabwe (krajina chudobných milionárov, ako sa tomu hovorí) – v roku 1980 Západná Sahara – 22. februára 1982. Deväťdesiate roky opäť viedli k zvýšeniu počtu členov Organizácie africkej jednoty: Namíbia sa stala členom v roku 1990, Eritrea sa stala členom 24. mája 1993 a Južná Afrika sa stala členom 6. júna 1994. Posledným štátom, ktorý získal členstvo v Africkej únii 28. júla 2011, bol Južný Sudán.
AÚ zahŕňa krajiny, ktoré sú z hľadiska svojho sociálno-ekonomického rozvoja na rôznom stupni rozvoja. Poďme si niektoré z nich charakterizovať.
Krajina Nigéria nie je o nič nižšia ako ostatné krajiny Afrikyprvé miesto z hľadiska počtu obyvateľov. Zároveň je až na štrnástom mieste z hľadiska rozlohy svojho územia. Od roku 2014 sa štát stal popredným producentom ropy na kontinente.
Guinea-Bissau je jednou z najchudobnejších krajín sveta,patrí medzi päť najlepších. Bohaté ložiská ropy, bauxitu a fosfátov sa nevyvíjajú. Hlavným zamestnaním obyvateľstva je rybolov a pestovanie ryže.
Krajina Senegal tiež patrí medzi najchudobnejšie. Prebieha rozvoj ložísk zlata, ropy, železnej rudy a medi. Štát žije z prostriedkov humanitárnej pomoci zo zahraničia.
Kamerun je krajina protikladov.Na jednej strane je to štát s významnými zásobami ropy, ktorý sa radí na jedenáste miesto medzi krajinami produkujúcimi ropu v Afrike. To nám umožňuje nazvať krajinu sebestačným štátom. Na druhej strane polovica jeho obyvateľov je pod hranicou chudoby.
Význam ozbrojených konfliktov medzikrajín viedli k vytvoreniu základného princípu AÚ. Nadnárodné korporácie a miestna elita majú záujem získať právo vlastniť a disponovať ložiskami rôznych nerastov na území štátov kontinentu. Aby sa predišlo prípadným ozbrojeným konfliktom, bolo prijaté pravidlo uznávania štátnych hraníc členov únie, ktoré si stanovili v čase svojej samostatnosti.
Únia prevzala právo priamo zasahovaťzáležitostiach členských štátov organizácie, ak rozhodnutie prijímajú dve tretiny všetkých členov Zhromaždenia hláv štátov a vlád. Takéto rozhodnutie a následné nasadenie jednotiek AÚ je možné v prípade genocídy na jednotlivých národoch, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.
Novým princípom je, že kapitolyvlády, ktoré sa dostali k moci nelegálne, nesmú v AÚ pracovať. Pre krajiny porušujúce pravidlá sa počíta s množstvom sankcií, počnúc odňatím hlasovania v zhromaždení a končiac ukončením hospodárskej interakcie. Opatrenia sú zamerané na zvýšenie zodpovednosti lídrov štátov.
Na medzinárodnej scéne AÚ dodržiava princíp spolupráce a neangažovanosti vyhlásený v Charte Organizácie Spojených národov.
Zíde sa Zhromaždenie hláv štátov a vládpredsedom najvyšších orgánov Africkej únie a schádza sa raz ročne. Výkonnej moci dominuje Komisia AÚ. Pre voľby predsedu AÚ a predsedu komisie AÚ sa voľby konajú raz ročne. V OAJ sa vyvinula zvláštna tradícia: predseda Africkej únie je obsadený hlavou štátu, kde sa summit konal. Štruktúra orgánov predpokladá výber Panafrického parlamentu (UPA).
Súdnu zložku vedie súd Únie, zaktorý bol umiestnený v krajine Nigéria. Africká centrálna banka, Africký menový fond a Africká investičná banka boli vytvorené na riešenie problémov celej Únie. V prípade potreby má Zhromaždenie právo organizovať špecializované technické výbory na riešenie naliehavých problémov. Takto vznikla aliancia pre ekonomiku, sociálnu politiku a kultúru. V roku 2010 boli vytvorené jednotky, ktoré nahradili pôvodne vytvorené regionálne mnohonárodné jednotky.
Komisia Africkej únie má osemčlenov. Drvivú väčšinu z nich (päť z ôsmich) tvoria ženy. Nariadenie o UPA odporúča zaradiť medzi päť povinných poslancov z každej členskej krajiny únie dve ženy.
Ústredie a administratíva Africkej únie sa nachádzajú v Etiópii v meste Addis Abeba.
Dvadsiate prvé storočie sa snaží vyhnúťnepredvídané situácie, pričom stále viac pozornosti venujeme formovaniu a rozvoju nadnárodných štruktúr. Medzinárodné medzivládne organizácie sa dnes menia na centrá usmerňovania úsilia o riešenie globálnych problémov našej doby. Integrácia afrických krajín, ktoré z väčšej časti patria do kategórie najchudobnejších, má zjednotiť úsilie o odstránenie príčin chudoby.
AS nahrádza dva existujúce pred nímmedzinárodné medzivládne organizácie: OAU a AEC (Africké hospodárske spoločenstvo). Jadrová elektráreň projektovaná tridsaťštyri rokov (od roku 1976) nezvládla negatívne dopady globalizácie. AÚ je vyzvaná, aby situáciu napravila.
