Возникновение, развитие и укрепление социальных vzťah je dôsledkom určitých interakcií v spoločnosti. Vzťahy sú zastúpené v podobe relatívne stabilných a nezávislých väzieb, ktoré sa formujú medzi sociálnymi skupinami a jednotlivcami.
Pojmy "štruktúra spoločnosti" a "verejnosťsystém "v sociológii majú skôr blízky vzťah. Systém sa chápe ako komplex javov a procesov. Sú vo vzájomných vzťahoch a vzťahoch a tvoria tak istý integrálny predmet. Prvkami systému sú procesy a javy.
Sociálna štruktúra spoločnosti, ktorej filozofiu sa vyznačuje všestrannosťou,je medzitým súčasťou koncepcie "sociálneho systému" a spája samo osebe také zložky ako "spojenie" a "zloženie". Podľa kompozície rozumejú zložité prvky. Prostredníctvom tohto komplexu tvorili štruktúru spoločnosti. "Spojenie" je súbor vzájomných vzťahov v súbore prvkov tvoriacich "zloženie". Pojem "štruktúra spoločnosti" obsahuje na jednej strane súbor rôznych typov spoločenstiev, ktoré tvoria zloženie (komplex) systémovo tvoriacich zložiek. Na druhej strane tento koncept predpokladá existenciu vzťahov medzi existujúcimi komponentmi, ktoré sa zase líšia šírkou distribúcie ich vplyvu, hodnotou v vlastnostiach, ktoré odlišujú štruktúru spoločnosti, jej filozofiu v jednej alebo inej etape vývoja.
Je to charakteristické pre stabilné spojenie komponentovobjektívne rozdelenie na konkrétne vrstvy alebo skupiny. Tieto skupiny sa líšia svojim postojom k spôsobu výroby, sú tiež odlišné vo svojej pozícii. Hlavné zložky, ktoré štruktúra spoločnosti obsahuje, zahŕňajú profesionálne, etnické, triedy, triedy, socioteritoriálne, sociodemografické, profesionálne, etnické a iné združenia. Každý z týchto prvkov má svoj vlastný komplexný systém, ktorý sa zasa skladá z podsystémov a spojení. Štruktúra spoločnosti vyjadruje vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre určité vzťahy v triedach, demografických, kultúrnych, profesionálnych a iných skupinách. Všetky vznikajúce vzťahy v rámci týchto zložiek systému sú determinované úlohou a pozíciou, ktorá je vlastná každému prvku celého systému vznikajúcich hospodárskych vzťahov ako celku. Koncentrácia jedného alebo iného aspektu v každej komunite sa uskutočňuje vo svojich sprostredkovaniach a vzťahoch s triedou a výrobnými vzťahmi v spoločnosti.
Výsledkom je vytvorenie rámcasystém všetkých sociálnych vzťahov je komplexom politických, hospodárskych a občianskych inštitúcií, ktoré sa podieľajú na organizácii života. Tieto inštitúcie na jednej strane vytvárajú určitú sieť regulačných požiadaviek a pozícií v súvislosti s konkrétnymi účastníkmi sociálnych vzťahov. Na druhej strane sú však veľmi stabilné, špecifické metódy rozvoja jednotlivcov v skupinách.
Definícia sociálnej štruktúry by mala byťvykonávané na základe vyhľadávania platných aktérov zapojených do rôznych verejných procesov. Skupiny rôznych čísel môžu tiež pôsobiť ako subjekty, ktoré sa formujú na inom základe: dělnická trieda, mládež, náboženská sekta a tak ďalej. Predmety môžu samozrejme byť jednotlivými občanmi. Z tohto hľadiska sa štruktúra zdá byť viac-menej stabilným pomerom vrstiev a skupín. Štúdium rozmanitosti existujúcich spoločenských vrstiev sa uskutočňuje pomocou teórie sociálnej stratifikácie.
