Aká je teplota topenia a varu diamantu? Existuje minerál v prírodnom prostredí v roztavenej forme? Budeme sa zaoberať hľadaním odpovede na tieto a ďalšie otázky v predloženom materiáli.
V roku 2010 počas experimentov fyziky laboratóriaKalifornská univerzita v Berkeley stanovila úroveň vystavenia diamantu teplote, ktorá vedie k jeho topeniu. Vedci zistili, že za normálnych podmienok je nemožné premeniť materiál na tekutú formu bez ohľadu na úroveň ohrevu. Tento cieľ je možné dosiahnuť iba vtedy, keď je diamant vystavený nielen teplote, ale aj najvyššiemu tlaku. Je potrebné zvýšiť tlak, aby sa minerál nezmenil na grafit. Prechod diamantu do tekutej formy je teda mimoriadne náročný proces.
Stanovenie bodu topeniadiamant, vedci uskutočnili experimenty s použitím malého prírodného minerálu, ktorého hmotnosť bola 1/10 karátu. K varu povrchov materiálu došlo pod vplyvom rázovej vlny vytvorenej krátkodobými laserovými impulzmi.
Stanovte, ktorý ukazovateľ sa rovnábod topenia diamantu (v stupňoch), sa vedcom podarilo iba vtedy, keď vytvorili tlak, ktorý bol 40 miliónovkrát vyšší ako normálny atmosférický tlak na úrovni mora. Keď tlak klesne na 11 miliónov atmosfér, na povrchu vriaceho minerálu sa začali vytvárať pevné častice, ktoré neklesajú, ale plávajú ako ľad vo vode.
Tieto minerály sú extrémne zriedkavé. Priemyselné náleziská sa však dnes rozvíjajú takmer na všetkých kontinentoch našej planéty. Jedinou výnimkou je Antarktída.
Až do polovice 19. storočia sa verilo, že minerály sa tvoria v riečnych sedimentoch. Neskôr boli v kamenistej horskej pôde v hĺbke niekoľkých stoviek metrov objavené prvé dutiny nesúce diamant.
Podľa vedcov vek niektorých diamantovsa pohybuje od 100 miliónov do 2,5 miliárd rokov. Vedcom sa podarilo získať staršie minerály nadpozemského pôvodu. Posledné menované sú privádzané na planétu spolu s meteoritmi, ktoré sa formovali vo vesmíre ešte pred vznikom slnečnej sústavy.
Podľa mnohých vedcov na vyššie uvedenéplanéty majú oceány diamantov v tekutej, vriacej forme. Táto hypotéza vysvetľuje, prečo sa magnetické pole týchto nebeských telies správa tak zvláštne. Neptún a Urán sú koniec koncov jediné planéty slnečnej sústavy, ktorých geografické póly nemajú jasnú polohu a sú doslova oddelené vo vesmíre. Na potvrdenie zaujímavej hypotézy zostáva iba experimentálna simulácia podobných podmienok na Zemi. Takéto riešenie však v súčasnosti zostáva mimoriadne nákladné a časovo náročné. Preto zatiaľ nie je možné s istotou určiť, či sa na blízkych planétach skutočne nachádzajú celé oceány roztavených diamantov.