Počet obyvateľov Európy: včera a dnes

Na začiatku našej éry bola Európa podľa modernostipodľa štandardov pomerne riedko osídleného kontinentu. A to napriek skutočnosti, že niektoré z jeho krajín, najmä Grécko a Rímska ríša, tvorili centrum svetovej civilizácie, kultúry a vedy.

Obyvateľstvo Európy rastie veľmi dlhopomaly, chyba nekonečných vojen, krátka dĺžka života a vysoká dojčenská úmrtnosť. Úroveň medicíny v tom čase samozrejme nebola príliš vysoká, navyše služby kvalifikovaných lekárov boli zvyčajne k dispozícii predovšetkým bohatým ľuďom, čo prispelo k celkovému obrazu.

Vedci dokázali vypočítať demografické údajeEurópsky kontinent pred 2 - 3 000 rokmi. Podľa týchto informácií do roku 400 pred Kristom žilo na tomto kontinente asi 400 miliónov ľudí. Po ďalších 200 rokoch sa toto číslo zvýšilo iba o 11 miliónov, čo znamená, že v týchto dňoch to bolo len 5 až 6 miliónov ľudí na storočie. V čase narodenia Krista dosiahla populácia Európy 42 000 000. Počas rozkvetu moci Rímskej ríše sa tento rast spomaľuje. A v čase rozpadu tohto štátu sa kontinent nachádzal v demografickej katastrofe, ktorá bola do veľkej miery spôsobená prudkými vojnami. Počet obyvateľov Európy v týchto dňoch postupne klesal. Situácia sa stabilizovala len dve storočia po páde Rímskej ríše. Odvtedy demografia pomaly, ale stále rastie.

V 19. storočí obyvatelia európskych krajínNapriek všetkým sociálno-ekonomickým problémom, ktoré sa v tom čase vyznačovali, sa takmer do konca storočia takmer zdvojnásobil a dosiahol 383 miliónov (oproti 195 miliónom na začiatku storočia). Jeho rast bol spomalený demografickými stratami v hroznom mlynčeku na mäso z prvej svetovej vojny, po ktorom kontinent zasiahla epidémia španielskej ženy, ktorá si vzala životy 50 000 000 až 90 000 000 ľudí na celom svete.

Počas nasledujúcich 20 rokov kontinent pokračovaldemografický rast, ktorý dal kontinentu ďalších 70 miliónov ľudí. Spomalil sa kvôli obrovským stratám ľudí v druhej svetovej vojne. Ale po nejakom čase, v 60. rokoch, sa začal takzvaný „baby boom“. Toto sa časovo zhodovalo s revíziou tradičných hodnôt. Už v sedemdesiatych rokoch však pôrodnosť začína prudko klesať. A v 90. rokoch takmer vo všetkých európskych krajinách začala úmrtnosť presahovať plodnosť. Stredná dĺžka života sa však neprestávala zvyšovať.

Počet obyvateľov zahraničnej Európy je dnespribližne 830 miliónov ľudí. A takmer vo všetkých krajinách je pôrodnosť oveľa nižšia ako úroveň prirodzenej reprodukcie. Počet manželstiev klesá a počet rozvodov neustále rastie. Čoraz častejšie sa deti rodia mimo manželstva av niektorých krajinách (Estónsko, škandinávske krajiny, východné Nemecko) je počet „otcovstva“ najmenej polovicou všetkých novorodencov.

Pokiaľ ide o plodnosť, je to len vV Albánsku, Írsku a na Islande je tento ukazovateľ stále na úrovni reprodukcie obyvateľstva. V iných krajinách rodí každá žena v priemere menej ako dve deti. Úlohu tu zohráva odmietanie tradičných hodnôt a zásada „najskôr kariéry, potom rodiny“. Domorodé obyvateľstvo Európy vo všeobecnosti vymiera a tento proces podľa odborníkov už nie je možné zastaviť. Preto sú tieto demografické straty vyvážené prisťahovalectvom z krajín, ktoré nie sú biele. Väčšina „nových Európanov“ sú moslimovia z Magrebu, Afriky, arabských štátov a Turecka. Mnohí veria, že vďaka takémuto masívnemu prisťahovalectvu sa Európa stane v polovici tohto storočia islamským kontinentom. Tento názor je odôvodnený štatistikami, pretože vo všeobecnosti moslimské ženy rodia omnoho viac detí ako Nemci, Angličanky alebo Francúzky. Preto bude Európa v nasledujúcich niekoľkých desaťročiach už úplne iným kontinentom.