V našom každodennom živote sa často vyskytuje slovo „ťažké“, ktoré má veľa významov, synoným a frazeologických jednotiek. Čo to znamená?
Drsným človekom je niekto, kto zvonku vyzerá tvrdo. Je utajený, sebavedome skrýva v sebe svoje pocity, najmä tie pozitívne.
Takáto osobnosť sa vyznačuje aj vzhľadom.Spravidla je ťažké zameniť ho s milým výrazom tváre. Prísny človek sa nebojí priameho očného kontaktu, jeho pohľad je sústredený a chladný, ťažko žmurká. Každého to môže znervózniť.
Mimochodom, tento výraz pochádza zo slova „surový“,to znamená bez spracovania alebo povrchovej úpravy, nevarené, a preto tvrdé, zatuchnuté, drsné, nepríjemné na dotyk. Význam slova „drsný“ má teda dvojaký význam: buď je ťažké vychádzať s týmto človekom, alebo ho k tomu prinútil ťažký osud.
Keď sa závažnosť neuvažuje v kontextetuhosť, môžete cítiť určité zmiernenie. Napríklad „rozhodnutie súdu bolo tvrdé, ale zároveň spravodlivé“, „klimatické podmienky sú tvrdé, ale ľudia v nich žijú“, „nebudeme prekvapení náhlym dobrým skutkom prísneho človeka“.
Rovnaká tuhosť neznamená kvapku láskavosti a súcitu. Závažnosťou sú tieto znaky inherentné, ale zdržanlivé a vznikajú iba v určitých prípadoch, extrémne zriedka.
Drsný nemusí byť nevyhnutne zlý alebo prílišagresívny človek. Jednoducho kvôli určitým okolnostiam, v mladom veku, keď je psychika stále tenká a zraniteľná, človek používa prísnosť ako štít. Spravidla sa to stane, keď je v zložitom rodinnom alebo sociálnom prostredí. Postupným starnutím sa takýto emocionálny štít posilňuje a zdokonaľuje, ale pod ním zostáva srdce osobnosti rovnako detsky naivné a láskavé.
Väčšina drsných ľudí to však nie jetak zraniteľné a sentimentálne. V tomto prípade je drsný človek odpudivý, chladný, ktorý nevie plakať a usmievať sa. Je v nich skutočná bezcitnosť, a to aj vo vzťahu k najbližším ľuďom, ktorí ich vo svojich srdciach stále považujú za tvrdých.
Tieto dva pojmy sa však významne líšia, pretože ich závažnosť neznamená túžbu po uspokojení z bolesti spôsobenej inej osobe.
Hrubosť je nezdvorilá, arogantná,povýšený, arogantný prístup k ostatným bez pocitu úcty. Osoba, ktorá uplatňuje hrubosť voči ostatným, tak robí pre svoje podvedomé nesprávne programy a postoje. Zároveň je spravidla hlboko presvedčený, že jeho konanie je správne a že týmto spôsobom dosiahne cieľ. Hlúposť v rozhovore môže vzniknúť z bezmyšlienkovitosti v dôsledku pokusov o kopírovanie mravov iných ľudí.
Hrubosť je zdrojom nesprávnehostereotypné myslenie a prípadne vonkajšie faktory, ktoré túto akciu nútia. Závažnosť a hrubosť sú hraničné pojmy. Ale v druhom je nadmerná hrdosť.
Nie je tu nijaké sebectvo.Mal by obsahovať iba moderovanie. Táto povahová vlastnosť často znamená aj starostlivosť o drahých ľudí. Napriek drsnému správaniu sú kroky drsného človeka často smerované k dobru.
Napríklad rodičia vo výchovno-vzdelávacom proceseby mali byť tvrdé, ale v žiadnom prípade nesmú byť hrubé, ktoré môžu dieťa zraniť. Psychológovia odporúčajú, aby sa ľudia s podobnými povahovými vlastnosťami snažili ovládať svoje správanie a sledovať svoju reč.
Nepozná pôžitok voči sebe ani voči druhým, je mimoriadne prísny. Má uzavretý charakter, prísny vzhľad a dokonca charakteristické vrásky na tvári.
Drsný človek je človek, ktorý neprijíma hrubosť akrutosť. Keby v ňom nebola láskavosť, láska a úprimnosť, potom by závažnosť prerástla do vážnejšieho problému. Pretože je to skôr pozitívna vlastnosť, ktorá nie je prejavom hrubej komunikácie a túžby po tvrdých činoch. Táto povahová vlastnosť funguje ako hranica medzi povinnosťou a láskou.
V tvrdosti nie je láska.Závažnosť je zodpovedná za každý prijatý krok. Krutosť prekvitá a víťazí zo vstreknutej časti nenávisti, zatiaľ čo závažnosti nie je cudzia ani ľútosť, súcit a empatia.
A na záver by som chcel povedať, že závažnosť amäkkosť, podobne ako nebo a zem, sú dva protiklady. Ale abstrahujúc od všetkého stále chápete, že si navzájom neodporujú. K závažnosti dôjde vždy, keď dôjde k zaujatosti v túžbe všimnúť si zlé povahové vlastnosti človeka, kde vládne zvodnosť a sebaospravedlnenie.
