Používanie slova „spoločnosť“ je však všadeprítomnénie každý dokáže jasne formulovať podstatu tohto konceptu. Definíciu tohto javu a koncepciu, ktorá ho označuje, dáva sociológia, ako aj spoločenské vedy. Posledná uvedená veda v tejto oblasti má najvýznamnejšiu váhu, pretože je predmetom jej štúdia. Na rozdiel od všetkých ostatných vied vedome uvažuje o všetkých možných aspektoch spoločnosti. Zvyšok vied zdôrazňuje iba jednu konkrétnu stránku javu.
Zameriame sa však na to zastúpeniedáva nám sociológiu, pretože v našom článku sa budeme zaoberať otázkou: „Aké sú hlavné črty spoločnosti?“ - ako aj niektoré súvisiace aspekty. Pomôžu nám pri vedomejšom uplatňovaní tohto konceptu a budú všeobecne užitočné pri rozširovaní vedomostí v tejto oblasti.
Tu je niekoľko údajov zo sociológie,odráža podstatu spoločnosti. Táto veda teda uvažuje o koncepcii z dvoch hlavných strán, ktoré majú rôzny význam. Hovorme o každej osobitne, pričom sa dotkneme charakteristických čŕt spoločnosti.
Prvá strana štúdie jeberúc do úvahy spoločnosť z hľadiska historických, ekonomických, geografických a politických faktorov. V súlade s týmto aspektom sú spoločnosti identifikované ako štruktúry väčšie ako iba skupiny ľudí alebo spoločenstiev.
Najčastejšie v tomto duchu, tak celkomkonkrétne druhy, napríklad primitívne, otrokárske, feudálne a iné. Líšia sa spoločnými kultúrnymi hodnotami, úrovňou technologického rozvoja a morálnymi hodnotami.
Berúc do úvahy to isté,z historického a ekonomického hľadiska sa rozlišujú spoločnosti, ktoré sa vytvorili na území určitej krajiny alebo kontinentu. Toto je ruský a americký a západný svet ako celok a východný.
Na základe uvedených faktov to zhrniemeblok informácií podľa definície: spoločnosť je časovo a územne ohraničený systém. Takouto spoločnosťou je akákoľvek éra so svojimi hodnotami a úrovňou technologického rozvoja.
Vedec E. Shiels nám na základe uvažovaných formujúcich faktorov dáva množstvo znakov, ktorými sa spoločnosť vyznačuje:
- ako integrálna fungujúca štruktúra (spoločnosť nie je zahrnutá do žiadnych veľkých systémov);
- má svoje jasne vymedzené územie;
- má meno, históriu vzdelávania a vývoja;
- k obnove a rastu spoločnosti dochádza na úkor ľudských zdrojov, ktoré sú jej vlastnými predstaviteľmi (až na zriedkavé výnimky);
- ako znak doplnkový k predchádzajúcemu vstupujú do manželstva zástupcovia jedného združenia;
- existuje funkčný vlastný riadiaci systém;
- charakteristická je prítomnosť spoločného systému hodnôt, noriem, tradícií, ktoré tvoria kultúru;
- dĺžka života spoločnosti je nevyhnutne väčšia ako dĺžka života jednotlivého predstaviteľa.
Rysy spoločnosti sú podľa autoritatívnych ruských sociológov nasledovné:
Prejdime k ďalšej koncepcii spoločnosti prezentovanej v sociologickom výskume.
Už sme sa teda dozvedeli, aké sú hlavné črty spoločnosti v súlade s ekonomickým a geografickým aspektom štúdie. Teraz je čas zvážiť druhý aspekt štúdia tejto témy v sociológii.
Druhý význam spoločnosti je čistosociologický a filozofický, ak ho berieme ako celok. Pri štúdiách tohto smeru sa sociológia opiera o výsledky praktických pozorovaní a experimentov na menších štruktúrach – malých komunitách (rodiny, klany, národy). Buduje sa akási hierarchia štruktúr od najmenšej po najväčšiu. Výsledkom je funkčná jednota komunít.
Vzhľadom na rôzne inštitúcie spoločnosti s tým,z praktického hľadiska sa sociológia dotýka problémov vesmíru - vzniku spoločnosti, jediného účelu jej existencie. Každá spoločnosť má svoj vlastný príbeh. Americká teória „začiatkov“ teda berie ako základ niektorých otcov zakladateľov. Úvahy o tejto téme sociológov z čias Sovietskeho zväzu sa točia okolo októbrovej revolúcie v roku 1917.
Zhrnieme, čo bolo stručne povedané v rámcisociologický aspekt: spoločnosť je najväčšou sociálnou skupinou, ktorá zahŕňa všetky ostatné a robí ich svojou súčasťou. Pokračujeme v ďalšom zvažovaní otázky, aké sú hlavné črty spoločnosti.
Výskumník sociologickej problematiky R. Koenig pripisuje spoločnosti tieto vlastnosti:
Predtým sme už prebrali dva aspekty učeniaSociologické spoločnosti uviedli ako príklady určité formy spoločnosti. Dozvedeli sme sa tiež o črtách, ktoré sú spoločnosti vlastné, keď sme študovali z ekonomickej a sociologickej stránky. Teraz považujeme za účelné podrobnejšie sa venovať niektorým z jeho najdôležitejších vlastností. Medzi ne v sociológii patrí autonómia a sebestačnosť.
Predtým sme len stručne spomenuli vlastnosť autonómie štruktúry spoločnosti. Teraz o tom podrobnejšie.
Schopnosť spoločnosti existovať oddelene odiné, aby sa zachovalo fungovanie menších štruktúr, ktoré tvoria jeho zloženie, a existuje autonómia. Táto vlastnosť na prvý pohľad ustupuje do pozadia v kontexte totálnej globalizácie v súčasnosti absolútne všetkých svetových procesov. Je to však zavádzajúci dojem: posilňovanie medzinárodných kontaktov má určité znaky, že autonómia je čoraz menej zrejmá, ale tento proces je úplne iného druhu.
Živé potvrdenie autonómie spoločností, toku ktorým patrí obyvateľstvo krajín sveta, je prítomnosť ich vlastných systémov moci v nich. V rámci krajín existujú menšie komunity ľudí, ktorí sú v spoločnosti ako celku hierarchickí.
Pri ďalšom štúdiu inštitúcií spoločnosti povedzme niekoľkoslová o sebestačnosti. Sebestačnosť je vlastnosť, ktorá je vlastná ľuďom konkrétnej krajiny a ktorá im poskytuje možnosť existovať úplne izolovane od všetkých ostatných spoločností. Po deľbe práce (špecializácii výroby) medzi územiami sveta nie je sebestačnosť pozorovaná v žiadnej krajine. Moderné spoločnosti nadobudli novú neodcudziteľnú kvalitu – komplementárnosť z ekonomických dôvodov.
Dôležitou súčasťou každej spoločnosti je jej kultúrnosťpole. Tento pojem zahŕňa veľa javov, nie je potrebné ich uvažovať v rámci našej témy. Povedzme, že na základe spoločných tradícií, sebauvedomenia, morálnych hodnôt jednotlivcov sa formuje kultúrna spoločnosť. Jeho vzniku predchádza bohatá história.
Menšie komunity sú schopné vykonávať svoje funkcie v jednotnom systéme spoločnosti krajiny samostatne. Toto je hlavný prejav samoregulačnej vlastnosti.
Na záver konštatujeme:spoločnosť a jej črty sa v sociológii zvažujú z rôznych hľadísk. Toto zohľadňuje ekonomické, geografické, historické, kultúrne a iné faktory. Spoločnosti našej doby sa objavujú najmä vo forme krajín a ich populácií. Ich najdôležitejšími vlastnosťami sú autonómia a sebestačnosť.
Tak sme prišli na otázku akoaké sú hlavné znaky spoločnosti, ktoré ju formujú ako fenomén. Dúfame, že získané informácie budú užitočné pre uvedomelý pohľad na modernú spoločnosť.
