Ruský jazyk je veľmi výrazný kvôli svojej veľkej veľkostipočet predložiek. To je určite pravda. Ale aj tieto slovné druhy služby často vyvolávajú veľa otázok, ktoré sa stávajú ťažšími, tým viac si o nich myslíte. Popremýšľajte: potrebujete čiarku pred „poďakovaním“ v prvej vete? Alebo by ste mali toto slovo oddeliť čiarkami na oboch stranách? Vyzeralo by to celkom prirodzene. Úloha nie je taká jednoduchá, ako sa zdá.
Etymológia slova „ďakujem“ je transparentná a jejkaždý rodený hovorca ruského jazyka bude schopný vysvetliť. „Dať dobro“ - dve úžasné bežné slovanské slová sa spojili do jedného kvôli ich veľmi častému používaniu. Plne sa odhalil aj slovotvorný potenciál slova: tu je podstatné meno „vďačnosť“ a prídavné meno „vďačný“ a príslušné príslovie. Príčastiu sa budeme venovať neskôr.
Dnes to myslíme vďačnosťouslovnú alebo vecnú odmenu niekomu za poskytnutú službu. Pre dobro chceme dať vzájomné dobro. V pravoslávnej tradícii sa obetovanie darov nazýva „Eucharistia“ z gréckeho eucharisteínu. Eú zároveň znamená „dobré“ a charisteín znamená „ponúkať“, „dávať“. Grécky spôsob vzdelávania sa úplne preniesol do ruského jazyka, iba slová na tento účel boli použité ich vlastné, nie vypožičané - názorný príklad štrukturálneho pauzovacieho papiera.
Rovnako ako mnoho jazykov sveta, veľké a mocné,napriek bohatosti slovnej zásoby má veľa slov, ktoré sa zhodujú v pravopise alebo výslovnosti. Takéto slová sa nazývajú homonymá. Porovnajme „môj domov“ a „môj riad“. V prvom prípade je „môj“ privlastňovacie zámeno, v druhom sloveso v rozkazovacom spôsobe. Môžete ich rozlíšiť iba podľa významu na základe kontextu. Podobné prípady ako „hlboké ústa“ - „široké ústa“, „v priebehu roka“ - „v toku rieky“ sa nazývajú homoformy. Tu sa iba jeden z tvarov slova úplne alebo čiastočne zhoduje s inou slovnou časťou.
Omoform sa dá volať aj „vďaka“v závislosti od jeho významu a kontextu. A napriek tomu je mnohostranné slovo „vďaka“ oddelené čiarkami alebo nie? Závisí od toho, ktorej reči sa v tejto alebo tej vete rozhodla stať. Pozrime sa na dva prípady použitia tohto slova a zistíme, pred ktorými „poďakovaním“ je potrebná čiarka a pred ktorými - nie.
Špeciálny tvar slovesa „poďakovať“ označuje sprievodnú činnosť, ktorá má sekundárny význam. Ukážme si to na príklade.
Deti vybehli na pódium s kvetmi vďaka svojim obľúbeným učiteľkám, ktoré všetkých veľmi dojali.
Predikát označuje hlavnú akciu vybehol... Príslovková fráza vysvetľuje, prečo deti vybehli na javisko a čo pri tom robili. Vo vete teda plní funkciu okolnosti bránky a sprievodnej akcie.
Dôležitý bod: doplnenie učitelia tu je v akuzatívnom prípade, pretože ďakujú ich... Toto je rozlišovací znak slovesného príčastia.
Od každej príslovkovej frázy v ruštinejazyk sa rozlišuje čiarkami, tento obrat „vďaka“ čiarkam samozrejme víta. Ak z kontextu chápete, že niekto niekomu za niečo ďakuje, pokojne tento ťah zvýraznite čiarkami, ďakujem autorovi tohto článku.
Dávať dobro sa stalo toľkoprirodzené zamestnanie, ktoré postupne týmto slovom rozšírilo svoju sféru vplyvu na neživé predmety, ktoré nemožno povedať „ďakujem“. Predložka „vďaka“ je pevne zakorenená v hovorových, novinárskych alebo dokonca oficiálnych obchodných štýloch.
Vďaka vašej úzko prepojenej práci mDokončili sme najťažší projekt v histórii spoločnosti.
To, čo okamžite upúta pozornosť, je, že nie súčlovek, ale práca celého tímu. Slovo „práca“ je v datívnom prípade, pretože všetko jej patrí. Toto je znak predložky „vďaka“. V tomto prípade sa nepoužíva čiarka. Do toho.
Ak máte pochybnosti so zákerným slovom„Ďakujem“ - či už potrebujete čiarku alebo nie - skúste ju nahradiť textom „kvôli“. Má negatívnejšiu konotáciu, vo všeobecnosti sa však zhoduje vo význame s našou hlavnou postavou. Ak sa význam vety ako celku nezmení, nemusíte uvádzať čiarku.
Kvôli tvojej uzavretej práci dokončili sme najťažší projekt v histórii spoločnosti.
Samozrejme, predložka „kvôli“ bude vhodnejšia na kritiku, ale hrá svoju testovaciu úlohu dobre.
Ak považujeme „vďaka“ za ospravedlnenie,je zrejmé, že nie je primitívny, to znamená, že je odvodený z inej slovnej druhy (gerundov). Ruský jazyk oplýva predložkami tohto typu. Môžu byť jednoduché (napriek, kvôli, napriek, v súlade s) alebo zložené (počas, v spojení, aby sa zabránilo). Pri niektorých z nich môže dôjsť k mnohým kontroverzným situáciám.
Ak sa vyhlásenie stane nejednoznačným bez čiarky, je to jednoducho nevyhnutné.
Aby nedošlo k nedorozumeniu bodu zo strany riaditeľa, boli v objednávke vykonané zmeny. - Aby nedošlo k nedorozumeniu, riaditeľ vykonal zmeny v objednávke.
Je veľmi dôležité pochopiť, či zmeny urobil riaditeľ alebo jeho zamestnanec.
Odbočka v strede vety je tiež oddelená čiarkami.
Traja najlepší pracovníci kvôli výrobným potrebám, boli nútení prevziať nočnú smenu.
V ostatných prípadoch musia byť čiarky vynechané.
Vzhľadom na výrobné potreby prví traja pracovníci boli nútení prevziať nočnú smenu.
Bolo by veľmi zvláštne, keby boli v iných jazykochtaký užitočný dizajn neexistoval. Predložka „vďaka“ je v mnohých z nich tiež druhoradá. Anglický obrat vďaka pochádza zo slovesa poďakovať - „poďakovať“, nie je zvýraznené čiarkami. Stojí za zmienku, že obrat sa používa hlavne pri osobných zámenách, to znamená, že vďačnosť je vyjadrená konkrétnej osobe.
Vďaka na vy prácu sme urobili včas. "Vďaka vám sme prácu dokončili včas."
Nemecká predložka zatuchnutý podobne ako naše „poďakovanie“, nie je potrebná ani čiarka. Podstatné meno za ním bude v genitívnom alebo datívnom prípade.
Dank seinem Fleiße beendete er das Projekt. "Vďaka svojej usilovnosti dokončil tento projekt."
Fínčina je odvodená od podstatného mena ansio - „zásluha, ocenenie“. Je zvedavý, pretože nie je pred podstatným menom, ale za ním.
Teidän ansiostanne Jack Sparrow pääsi vapaaksi. - Vďaka vášmu úsiliu je Jack Sparrow voľný.
Podobná situácia je pozorovaná v tureckom jazyku, kde sayende je v pozícii postu.
Senin sayende. - To je všetko vďaka k vám.
Takže po obrate s „vďaka»Čiarka bude určite potrebná, ak nejde o predložku, ale o príslovkové príčastie. V prípade predložky vo väčšine prípadov nie je potrebné odbočku oddeľovať čiarkami.
Niektorí spisovatelia však môžu nájsťje potrebné označiť obzvlášť dôležité myšlienky, vďaka ktorým čitateľ lepšie porozumie emóciám a nervu diela. Ruský jazyk, aj keď je prísny, je náchylný na určité slobody interpunkcie. Preto sa nečudujte, ak v akejkoľvek modernej knihe uvidíte, že „pred“ aj „po“ je čiarka.
