Každá látka nie je niečo pevné, to jepozostáva z malých častíc, ktoré sú molekulami. Molekuly vyrobené z atómov. Môžeme teda dospieť k záveru, že určená hmotnosť látky môže charakterizovať molekuly a atómy jednotlivých prvkov. Lomonosov svojho času venoval väčšinu svojej práce tejto téme. Mnohých zvedavých prírodovedcov však vždy zaujímala otázka: "V akých jednotkách je vyjadrená hmotnosť molekuly, hmotnosť atómu?"
Najprv sa však trochu ponoríme do histórie.
V minulosti pri výpočtoch na jednotku hmotnosti atómuvždy bral hmotnosť vodíka (H). A na základe toho urobili všetky potrebné výpočty. Väčšina zlúčenín je však v prírode prítomná vo forme kyslíkových zlúčenín, preto sa hmotnosť atómu prvku vypočítala vo vzťahu ku kyslíku (O). Čo je dosť nepohodlné, pretože pri výpočtoch bolo potrebné neustále brať do úvahy pomer O: H, ktorý sa rovná 16: 1. Okrem toho štúdie ukázali nepresnosť v pomere, v skutočnosti sa rovnal 15,88: 1 alebo 16: 1,008. Takéto zmeny boli dôvodom na prepočítanie hmotnosti atómov pre mnohé prvky. Bolo rozhodnuté ponechať hodnotu hmotnosti 16 pre O a 1,008 pre H. Ďalší rozvoj vedy viedol k odhaleniu povahy samotného kyslíka. Ukázalo sa, že molekula kyslíka má niekoľko izotopov s hmotnosťou 18, 16, 17. Pre fyziku nie je prijateľné používať jednotku s priemernou hodnotou. Tak vznikli dve stupnice atómových váh: v chémii a vo fyzike. Až v roku 1961 vedci dospeli k záveru, že je potrebné vytvoriť jednotnú stupnicu, ktorá sa dodnes používa pod názvom „uhlíková jednotka“. Výsledkom je, že relatívna atómová hmotnosť prvku je hmotnosť atómu v uhlíkových jednotkách.
Metódy výpočtu
Hmotnosť molekuly akejkoľvek látky pozostáva z hmôtatómy, ktoré tvoria danú molekulu. Z toho vyplýva, že hmotnosť molekuly by mala byť vyjadrená v uhlíkových jednotkách, ako aj hmotnosť atómu, t.j. relatívna atómová hmotnosť je určená zvážením relatívnej molekulovej hmotnosti. Ako viete, pomocou Avogadrovho zákona môžete určiť počet atómov v molekule. Keď poznáte počet atómov a hmotnosť molekuly, môžete vypočítať atómovú hmotnosť. Existuje niekoľko ďalších spôsobov, ako to definovať. V roku 1858 Cannizzaro navrhol metódu, ktorou sa určuje relatívna atómová hmotnosť pre tie prvky, ktoré sú schopné vytvárať plynné zlúčeniny. Kovy však túto schopnosť nemajú. Preto bola na určenie ich atómovej hmotnosti zvolená metóda, ktorá využíva závislosť atómovej hmotnosti a tepelnej kapacity zodpovedajúcej látky. Všetky uvažované metódy však poskytujú iba približné hodnoty atómových hmotností.
Vedecké štúdie to dokázalipribližné hodnoty je možné určiť presne. Potrebuje len porovnať danú hodnotu s ekvivalentom. Ekvivalent prvku sa rovná pomeru relatívnej atómovej hmotnosti prvku k jeho valencii v zlúčenine. Z tohto pomeru sa určila správna relatívna atómová hmotnosť každého prvku.
