V psychológii existuje pojem „človek“, čo znamenáčo spočíva v tom, že človek je živá bytosť, ktorá má schopnosť vyjadriť sa, vytvárať a využívať výsledky svojej práce. Človek má vedomie a vedomie namierené proti nemu je samo-poňatie osobnosti. Je to mobilný systém, ktorý sám o sebe posudzuje svoje intelektuálne, fyzické a iné vlastnosti, to znamená sebaúctu pod vplyvom určitých faktorov v priebehu života. Osobnosť osoby podlieha vnútorným výkyvom a ovplyvňuje všetky prejavy života od raného detstva do staroby.
Jeden z ústredných konceptov psychológieje autonómny pojem osobnosti, hoci stále neexistuje jediná terminológia a definícia. Sám Karl Ransom Rogers veril, že jeho metóda je účinná pri práci s rôznymi psychotypmi a je vhodná na prácu s ľuďmi rôznych kultúr, profesií, náboženstiev. Rogers si vytvoril svoj názor na základe vlastnej skúsenosti s prácou so svojimi klientmi, ktorí majú akékoľvek emocionálne poruchy.
Sebakoncepcia osobnosti je určitá štruktúra, ktorej vrchol je Globálne i, predstavujúce pocit kontinuity seba a vedomie vlastnej originality. Súbežne Globálne i sa deje Obrázok I, ktorá je rozdelená na formy:
Takáto štruktúra je použiteľná iba teoretickyv praxi je všetko oveľa komplikovanejšie, pretože všetky komponenty sú vzájomne prepojené. Samokoncepcia osobnosti je v skutočnosti mobilným systémom sebaurčenia, ktorý má zase svoju vlastnú štruktúru:
Samokoncepčný vývoj sa vyvíja na základeosobné vlastnosti jednotlivca, ako aj pod vplyvom komunikácie s inými jednotlivcami. Samokoncepcia v skutočnosti hrá úlohu pri dosahovaní vnútornej koherencie osobnosti, interpretuje skúsenosti a je faktorom očakávaní. Funkciou tejto štruktúry je ľudské vedomie.