Bielorusko je jediný štát v Európe aSNS, ktorá používa trest smrti. Tento trest sa ukladá za obzvlášť závažné činy proti životu za priťažujúcich okolností a vykonáva sa zastrelením.
Od roku 1999 počet trestov postupne klesá. V roku 2015 sa toto opatrenie pripisovalo najmenej dvom ľuďom. Bol však iba jeden trest smrti. V štatistike Bieloruska hlavne ťažké činy viac ako skromné. Použitie trestu smrti napriek tomu vyvoláva verejné protesty. V januári 2015 boli zavedené novely trestného zákona. Naznačujú, že ak subjekt uzavrel s vyšetrovacími orgánmi dohodu o prípravnom konaní a poskytne mu pomoc pri riešení trestného činu, nemožno mu uložiť trest smrti. V Bieloruskej republike štatistiky vynesených rozsudkov naznačujú, že súdy sa stále nesnažia uložiť trest smrti povinným spôsobom. Subjekty obzvlášť nebezpečné pre spoločnosť sú odsúdené hlavne na doživotie. Posledný trest smrti v Bielorusku sa uskutočnilo v roku 2016
Táto osoba to vie na vlastnej koži ako sa vykonáva trest smrti v Bielorusku... V 90. rokoch pracoval Oleg Alkaev ako vedúci minského SIZO č. Toto izolačné oddelenie obsahuje osoby odsúdené na smrť. o, ako sa vykonáva trest smrti v Bielorusku, Povedal Alkaev vo svojej knihe. Jeho názov hovorí - „Výstrel“. Tresty sú vykonávané zamestnancami SIZO č. 1. Vedúci inštitúcie koná ako vedúci „tímu“. Technológia výkonu trestu je formálne utajená. Tento postup však už nie je tajomstvom, pretože ho podrobne popisuje Alkaev. Za zmienku stojí, že bývalý šéf vyšetrovacej väzby utiekol na Západ a dostal azyl v Nemecku. Ďalej v článku uvedieme niekoľko úryvkov z knihy Alkaev.
Má oficiálny názov: „Špeciálna skupina pre výkon trestu smrti“. Toto znenie je obsiahnuté v pokynoch ministerstva vnútra, ktoré sa vzťahujú na postup. Ten istý dokument definuje osobné a kvantitatívne zloženie skupiny. Pokyn stanovuje rozsah úloh, ktoré sú zamestnancom pridelené. V skupine pod vedením Alkaeva bolo 13 ľudí. Súčasťou boli okrem priamych exekútorov aj zástupca ministerstva vnútra a lekár. Úlohou druhého menovaného bolo zistiť smrť. Funkciou kontroly a registrácie bol poverený zástupca ministerstva vnútra. Kľúčovým orgánom dohľadu bol prokurátor, ktorého vymenoval generálny prokurátor republiky. Je to ten, kto koná ako hlavný úradník a kto kontroluje výkon spravodlivosti striktne v súlade so zákonom. Prokurátor nie je priamym členom skupiny. Zvyšných zamestnancov menuje vedúci a schvaľuje ministerstvo vnútra.
Vykonáva to vedúci tímu. Vedúci vyšetrovacej väzby vyberá najmenej 2 výkonných umelcov a najmenej 3 vodičov. Alkaev vo svojej knihe píše, že sa snažil zahrnúť do svojej skupiny „univerzálnych“ zamestnancov. Podľa jeho názoru by mal byť každý zamestnanec schopný plniť všetky úlohy stanovené prednostom vrátane priameho výkonu trestu. Skupinu tvorili fyzicky silní mužskí zamestnanci so silnými nervami. Spravidla sa ho zúčastnili zamestnanci SIZO. V niektorých prípadoch však bolo dovolené prilákať vonkajších občanov. V pracovnej dobe si členovia skupiny plnili svoje bežné povinnosti. Na signál náčelníka okamžite dorazili na zhromaždisko. Hovor bol uskutočnený tak, aby neprítomnosť zamestnanca na pracovisku bola prirodzená a nebola podozrivá. Zamestnanci dorazili na zhromaždenie služobnými zbraňami.
Po zadaní úloh pre zhromaždenie niektorí zamestnancidodané osobitnou dopravou na miesto výkonu. Tam pripravili miesto pre prijímanie odsúdených. Ostatní členovia skupiny sa vrátili do vyšetrovacej väzby. Podľa dokumentov, ktoré dostali od šéfa ústavu, zorganizovali výstup odsúdených z cele, nastúpili do auta a previezli na miesto výkonu trestu. Tento okamih sa považoval za najzodpovednejší v celom postupe. Počas prepravy odsúdených po meste mohlo dôjsť k útoku na automobily s cieľom prepustiť odsúdených. V tejto súvislosti náčelník oznámil čas a trasu načítania tesne pred udalosťou. Zároveň sa informácie prenášali iba ústne a iba k tým zamestnancom, ktorí by sa podieľali na tejto operácii. Súbežne boli prijaté opatrenia na zabezpečenie šifrovania trasy konvoja. V prípade útoku na kolónu majú zamestnanci SIZO právo opustiť auto až po zastrelení všetkých odsúdených.
Po doručení odsúdeného na miesto popravysú pod zvýšenou ochranou. Odsúdení sú pred zavolaním zadržaní v osobitnej cele. Po ukončení školenia sú v miestnosti vedľa neho prokurátor, vedúci skupiny a zástupca ministerstva vnútra. Sadnú si na svoje miesta za stolom, na ktorom sú osobné spisy odsúdených. Vedúci hovorí priezvisko a zamestnanci privedú prvú osobu. Podľa pokynov mu prokurátor kladie niekoľko otázok, spresňuje údaje. To sa deje s cieľom zabezpečiť, aby pred ním bol skutočne odsúdený, odsúdený na smrť. Ďalej prokurátor oznamuje, že žiadosť občana o milosť predložená prezidentovi bola zamietnutá a trest bude vykonaný. V tejto chvíli, ako hovorí Alkaev, sú odsúdení v stave takmer úplného šialenstva. Väčšina z nich nechápe, čo sa deje, a nemyslí si, že teraz už bude po všetkom. Potom, čo prokurátor oznámi výkon trestu, veliteľ skupiny vydá príkaz svojim podriadeným. Odsúdená osoba má zaviazané oči. Je to nevyhnutné, aby sa nemohol orientovať v priestore. Potom je odvezený do susednej miestnosti, v ktorej už účinkujúci stojí.
ako to ide Streľba? Na znamenie exekútora je odsúdený zrazený na kolená pred štítom, ktorý zachytáva guľky. Páchateľ strelí odsúdeného do zadnej časti hlavy. K smrti človeka dôjde takmer okamžite. Celý postup od okamihu oznámenia odmietnutia milosti až po okamžitý výkon trestu trvá najviac dve minúty. Ako poznamenal Alkaev, odsúdení nechápu, čo sa s nimi deje. Smrť prichádza náhle. Po oznámení odmietnutia milosti pravdepodobne, ako hovorí autor, ľudia stále dúfajú, že ešte majú čas, deň, hodinu alebo najmenej päť minút.
Počas Alkaevovho pôsobenia vo funkcii vedúceho ústavu na výkon väzby ašéf osobitnej skupiny vykonal 134 trestov. Ako poznamenáva autor, len štyria z nich pochopili, že smrť príde o pár sekúnd a odišli vo viac-menej normálnom stave. Zároveň Alkaev píše, že dojem bol, že verili v Boha. Boli to ľudia, ktorí nielen čítali Bibliu. Vyzerali ako skutoční veriaci.
Čo sa stane potom, čo sa to stalo trest smrti? V Bielorusku existuje osobitný pokyn pre zamestnancov,účasť na exekučnom konaní. Lekár konštatuje biologickú smrť človeka. Náčelník špeciálnej skupiny, lekár a prokurátor musia podpísať zákon o výkone trestu. Papier sa spravidla pripravuje vopred. Tento akt slúži ako hlavný ohlasovací a účtovný doklad. Na jeho základe sa vystavujú osvedčenia pre súd, ktorý vydal rozsudok, matričný úrad na registráciu úmrtného listu. Zákon o výkone trestu sa spolu s listinou o pohrebe a ďalšími písomnosťami založí do spisu a následne sa presunie do archívu ministerstva vnútra.
Alkaev píše spravidla číslopočet odsúdených je 3-5. Stalo sa však aj to, že na popravu priviedli len jedného odsúdeného. Počet ľudí závisí od náročnosti práce komisie pre udelenie milosti. Po poprave sú telá zabalené do vriec a pochované. Pohrebné miesta sú utajené.
Alkaev píše, že bol znechutenýpostup pri výkone trestu. Navyše poukazuje na to, že ostatní členovia skupiny mali rovnaký postoj. Opravári, ktorí počas popravy prejavili nadšené emócie, boli okamžite odstránení z "tímu". Vo všeobecnosti sú členovia skupiny v bežnom živote celkom mierumilovní ľudia. Podľa Alkaeva si všetci zaslúžia rešpekt, pretože robia nevďační, drsnú prácu, riskujúc svoju autoritu, sociálne postavenie a získanie stigmy „kat“. Mnohí z členov skupiny nie sú schopní nadávať ani doma. Prijatý rozkaz však plnia až do konca. Zároveň nikto, dokonca ani príbuzní, nemôže vedieť, čo robia. Páchatelia trestov sú povinní mlčať.
Uvádza to základný zákon krajiny trest smrti v Bielorusku možno použiť len ako výnimočné opatrenie. V takom prípade môže byť predmet omilostený prezidentom. V tomto prípade je trest smrti nahradený doživotným väzením.... Prečo dávajú v Bielorusku trest smrti?? Trestné činy, pre ktoré je ustanovená najvyššia miera, určuje Trestný zákon. Medzi nimi:
Toto nie je všetko za ktoré sa v Bielorusku udeľuje trest smrti.
Trest smrti v Bielorusku nepridelený:
Ako bolo povedané vyššie, trest smrti v Bielorusku môže byť nahradený doživotím vo väzení.Len prezident má právo udeliť milosť odsúdenému. Trestný poriadok (článok 176) ustanovuje ešte jeden prípad, keď sa uložený trest nevykoná. Trest smrti sa nevykonáva, ak sa preukáže duševná choroba (porucha), ktorá zbavuje odsúdenú schopnosť porozumieť svojmu správaniu a ovládať svoje činy. Ako upozornil A. Lukašenko, počas svojho prezidentovania udelil milosť jednému odsúdenému.
V novembri 1996 sa v krajine konalo referendum. Občanom bola položená otázka – je to potrebné trest smrti v Bielorusku? Klady a zápory svoj názor vyjadril iný počet respondentov.Zároveň viac ako 80 % opýtaných podporilo zachovanie tohto trestu. Asi 18 % bolo proti takémuto verdiktu. Od roku 1992 je štát zmluvnou stranou Opčného protokolu, ktorý umožňuje osobitnému výboru OSN prijímať na posúdenie žiadosti a sťažnosti osôb odsúdených na smrť. Tento orgán má právo po prijatí odvolania zaslať bieloruským orgánom žiadosť o odloženie trestu. Podľa predstaviteľov výboru sa však tresty ukladajú aj za sťažnosti, ktoré sú v štádiu riešenia. Napríklad v roku 2014 boli popravení dvaja ľudia, ktorí podali vyhlásenie. Zároveň výbor na ich sťažnosti požiadal o odklad exekúcie. V októbri 2015 rozhodol, že zastrelením občana Juzepčuka (ku ktorému došlo v roku 2010) bolo porušené jeho právo na život. Zástupcovia výboru navyše upozornili, že priznania zosnulých boli získané mučením a proces, na konci ktorého bol vynesený rozsudok, bol vedený v rozpore so zásadami nestrannosti a nezávislosti. V roku 2015 úrady súhlasili s uskutočnením verejnej kampane súvisiacej so zrušením kapitálového opatrenia. Vláda však odmietla odporúčania výboru OSN zaviesť moratórium na trest smrti.
