Mexiko je jedným z najväčších štátovnachádza na americkom kontinente. To platí tak pre veľkosť krajiny, ako aj pre počet ľudí, ktorí v nej žijú. Na základe údajov z posledného sčítania ľudu, ktoré sa tu uskutočnilo v roku 2010, bola populácia Mexika v tom čase len niečo cez 112 miliónov ľudí. K dnešnému dňu podľa hrubých odhadov počet obyvateľov štátu vzrástol na 120 miliónov.
V čase začiatku expanzie krajiny Európanmi oúzemie moderného Mexika žilo podľa rôznych zdrojov najmenej 4,5 milióna ľudí. Niektorí vedci uvádzajú toto číslo 5-krát viac. Nech je to už akokoľvek, koloniálna politika sledovaná dobyvateľmi viedla k tomu, že od roku 1605 tu nezostalo viac ako milión obyvateľov. Počas nasledujúcich dvoch storočí počet obyvateľov Mexika vzrástol na 7 miliónov. Po ďalších 90 rokoch sa počet miestnych obyvateľov zdvojnásobil. Obdobie po skončení druhej svetovej vojny bolo poznačené fenomenálnym nárastom počtu Mexičanov. Priemerný ročný rast v tejto chvíli dosiahol 3%. V tomto ukazovateli sa Mexiko stalo jedným zo svetových lídrov. Počet obyvateľov krajiny v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol už 70 miliónov ľudí. V tejto súvislosti vláda prijala zákon, ktorý má vyriešiť situáciu. Najmä do roku 2000 nemal priemerný ročný rast prekročiť 1%. Toto rozhodnutie umožnilo mierne, ale stále znižovať tempo rastu populácie až v deväťdesiatych rokoch. Toto tiež uľahčila masívna emigrácia miestneho obyvateľstva pri hľadaní lepšieho života v USA. K dnešnému dňu, ako je uvedené vyššie, v štáte žije takmer 120 miliónov ľudí. Podľa demografických štúdií bude toto číslo v nasledujúcich rokoch naďalej rásť.
Štát je osídlený mimoriadne nerovnomerne.Priemerná hustota obyvateľstva v Mexiku je 57 ľudí na kilometer štvorcový. Takmer 55% miestnych obyvateľov žije v centrálnych regiónoch krajiny, ktoré tvoria iba 15% jej rozlohy. Tento región v dejinách štátu vždy zohrával úlohu politického, kultúrneho a ekonomického centra. Hustota obyvateľstva tu dosahuje 600 ľudí na 1 km2... Najhoršie osídlenými oblasťami sú sever krajiny, polostrov Yucatán a Baja California. V priemere tu žije 20 obyvateľov na kilometer štvorcový.
Až do príchodu prvých Európanov semObyvateľstvo Mexika pozostávalo z početných kmeňov. Niektorí vedci tvrdia, že ich počet dosiahol 700. Zároveň domorodci hovorili 100 rôznymi jazykmi. Za celé obdobie kolonizácie emigrovalo do krajiny viac ako 300 tisíc Španielov, ktorí hromadne uzatvárali manželstvá s miestnymi obyvateľmi. Ich potomkami boli mestici, ktorí dnes prevládajú v etnickom zložení. Ich počet je viac ako polovica - asi 65 miliónov ľudí.
Domorodé obyvateľstvo Mexika jedruhá najväčšia etnická skupina. Medzi domorodcami prevažujú potomkovia kmeňa Mayov, ktorí sa v modernej spoločnosti už dlho asimilovali. Počet zástupcov rasy Negroidov je tu malý - asi 200 tisíc ľudí. Ich potomkovia boli do krajiny dovezení počas koloniálnej éry, aby pracovali na plantážach a baniach. Ani po vyhlásení nezávislosti štátu nebolo pozorované masové prisťahovalectvo Afroameričanov doň. Najväčšie diaspóry žijúce v krajine sú Francúzi, Nemci, Briti, Číňania a Japonci.
Takmer celá populácia Mexika (93%)hovorí španielsky, čo má štatút štátneho jazyka. Zároveň si nemožno nevšimnúť skutočnosť, že nie každý Španiel bude schopný porozumieť všetkým slovám. Faktom je, že po dlhú dobu používania jazyk spadal pod vplyv indiánskych dialektov. Viac ako milión miestnych obyvateľov používa na komunikáciu domorodé jazyky. Absolútne neovládajú španielčinu, čo im znemožňuje získanie vzdelania. Výsledkom je, že väčšina pôvodných obyvateľov Mexika je negramotná.
Od dnešného dňa v takejto krajinepodobne ako Mexiko, HDP na obyvateľa dosahuje v priemere 16,3 tisíc amerických dolárov ročne. Oblasť ekonomiky sa vyznačuje veľkým kontrastom. Podľa oficiálnych údajov je najmä viac ako 40% ročného príjmu krajiny sústredených v 10% najbohatších občanov. Nie je prekvapením, že podľa Forbesu je 10–11 Mexičanov ročne na zozname najbohatších ľudí na svete. Na druhej strane viac ako tretina obyvateľov krajiny žije v podmienkach strednej a extrémnej chudoby.
Obyvateľstvo Mexika je zamestnané hlavne vpoľnohospodárstvo. Miera nezamestnanosti v štáte je tesne pod 5%. Zároveň si nemožno nevšimnúť veľkú úlohu takzvaného neformálneho zamestnania. Najmä asi 30% zdravotne postihnutých obyvateľov (a to je 14 miliónov ľudí) nie je oficiálne registrovaných. Čo sa týka priemernej mzdy, je to asi 4 doláre za deň.
V krajine ako Mexiko obyvateľstvo a kultúrasa nakoniec vytvorili v dôsledku zlúčenia domorodcov so španielskymi dobyvateľmi. Vidieť to na náboženstve, jazykoch a iných aspektoch života. Spolu s tým tu aj v predhispánskom období pôsobilo veľa predstaviteľov umenia, ktorých diela sa zachovali dodnes. V tomto prípade hovoríme o skalných maľbách a nápisoch, ktoré sa považujú za miestnu vizitku. Je tiež potrebné poznamenať, že hlavy vytesané z kameňa olméckymi indiánmi, mayské fresky a maľby na nebeskom mieste boha dažďa. Počas koloniálneho obdobia mala kultúra Mexika viac náboženskú tematiku a bola pod španielskym vplyvom, čo možno vidieť v kaplnkách, oltároch a nástenných dekoráciách budov, ktoré boli v tom čase postavené.
V porevolučnom období väčšinaverejné a vládne budovy boli zdobené úsilím takých slávnych kultúrnych osobností ako David Siqueiros, Diego Rivera, Jose Clemente Orozco. Hlavná téma v umení v tejto dobe súvisela so sociálnymi a historickými témami. V súčasnosti má severoamerická kultúra na krajinu čoraz väčší vplyv.
Čo sa týka náboženstva, úradníkv krajine nie je žiadne náboženstvo. Podľa ústavy z roku 1917 bola cirkev navyše predmetom určitých obmedzení. Nech je to akokoľvek, takmer celá populácia Mexika (asi 90%) sa hlási k rímskemu katolicizmu, asi 4% miestnych obyvateľov sú ateisti a všetci ostatní Mexičania sa hlásia k protestantizmu a iným náboženským hnutiam.
