V rôznych obdobiach boli úplne inéteórie pôvodu štátu a práva. Napríklad v mnohých štátoch Starého východu sa verilo, že tieto prvky politického systému nevznikli v dôsledku rozvoja ľudských vzťahov, ale boli stanovené zhora. V starom Babylone bol Egypt, Čína, vládca, kráľ, cisár považovaný za predstaviteľa bohov na zemi, za nebeského syna a dokonca za stelesnenie bohov. Mal posvätné atribúty najvyššej moci. Pretože verili, že nebeské bytosti organizujú primitívny chaos, vytvárajú svet a pozemskí vládcovia ako nebeskí obyvatelia musia nariadiť a organizovať pozemský život.
Довольно часто можно прочесть, что теологическая teória pôvodu štátu a práva, ktorá v stredoveku prevládala pod vplyvom západnej latinskej verzie kresťanstva, bola myšlienkou, ktorá viedla k depresii inštitúcií moci. Populárne vedecké články sa zároveň často odvolávajú na slová apoštola Pavla, že neexistuje autorita, ktorá nie je od Boha, a preto by sme sa mali podriadiť stavu založenému na základe Božej vôle. Ak však vezmeme tento problém vážne, zistíme, že v skutočnosti bolo všetko trochu komplikovanejšie.
Stredoveká spoločnosť v západnej Európe nie jebol monolitický jeden celok. V období feudalizmu existovalo mnoho úrovní vlády spojených so zložitým systémom vazalských vzťahov. Okrem právomocí patriacich cisárovi a početným kráľom (často iba nominálnym správcom), grófom, vikomtom a iným kniežatám, bola tu aj sila Cirkvi ako svetský vládca (pápež, arcibiskup, biskupský a tak ďalej). Všetky tieto subjekty boli zjednotené nepriateľskými aj spojeneckými väzbami. Teologická teória pôvodu štátu preto existovala v niekoľkých verziách.
V prvom rade sa verilo, že božsképôvodom nie je celá štátna inštitúcia ako celok, ale jej prvky, napríklad monarchia alebo vojenská šľachtická trieda. Okrem toho boli slová apoštola preložené a interpretované tak, že skutočná je iba táto autorita, ktorá je daná od Boha. Na túto otázku však existovali veľmi odlišné a dokonca opačné názory. Rímskokatolícka cirkev, ktorá dominovala stredovekej spoločnosti, verila, že teologická teória pôvodu štátu odôvodňuje nadvládu rímskeho pontifika nad všetkými ostatnými svetskými mocnosťami. Mnoho pápežských právnikov tých rokov spísalo celé pojednania o tom, že pápež nahrádza Boha na Zemi, a preto je najvyšším panovníkom a králi a cisár sú jeho vazalmi.
Nie všetci vládcovia a panovníci vrátanemalí s týmto konceptom súhlasili. Napríklad stredovekí cisári neustále súťažili a bojovali s pápežmi o svetskú moc, čo sa odzrkadlilo v dlhodobom boji o investitúru. Mnoho menších feudálov sa podobne postavilo proti biskupom a opátom v mnohých pozemkových konfliktoch týkajúcich sa majetku. A od románskych čias je veľmi obľúbeným kresťanským ideálom zbavovanie moci, pauperitas, odmietanie vládnuť, a preto mnoho náboženských disidentov spravidla hlásalo, že teologická teória pôvodu štátu nemá nič spoločné s pravdou. Naopak, autorom celej hierarchie nadvlády a podriadenosti môže byť iba „knieža tohto sveta“, teda diabol.
V gotike však západoeurópskystredoveká spoločnosť, ako napísal slávny britský historik Robert Moore, sa stala „spoločnosťou prenasledovania“. Väčšina opozičných náboženských a politických konceptov bola Cirkvou odsúdená ako kacírska, všetok odpor bol potlačený a boli zničené celé šľachtické rodiny a dokonca aj cisárske dynastie, ktoré boli proti tomu. Dominantnou sa stala teologická teória vzniku štátu, ktorú podložil Tomáš Akvinský. Tento najznámejší scholastik, ktorý vytvoril základy katolíckej filozofie, považoval štát aj za stvorenie Boha, ktorý chce vybaviť svet a udržať v ňom poriadok. Vyhlásil však tiež, že svetská (vrátane monarchickej) moc má až potom božský pôvod, ak slúži Cirkvi a pozemským mečom bráni to, čo duchovenstvo mečom dobyje.
