Psychika je vlastnosťou človekastavy, špecifický popisný znak, ktorý zahŕňa mnoho rôznych aspektov, otázok a problémov. V tomto článku sa pokúsime odpovedať na niektoré otázky, ktoré s tým súvisia. Zvážiť sa bude najmä definícia psychiky, jej charakteristiky, funkcie, vlastnosti, štruktúra a mnohé ďalšie.
Psychika je komplexný pojem, ktorý existuje v takých oblastiach ľudského poznania a činnosti, ako je filozofia, psychológia a medicína. Tento pojem možno interpretovať rôznymi spôsobmi:
Psychika je definícia, ktorácharakterizované pojmami aktivita, rozvoj, sebaregulácia, komunikácia, adaptácia atď. Úzko súvisí s celou škálou telesných (somatických) procesov. Jeho vzhľad je sledovaný v určitom biologickom štádiu vývoja jedinca. Človek má najvyššiu formu psychiky – vedomie. Psychológia študuje tento fenomén.
Duševné zdravie je dobréstav, ktorý umožňuje človeku realizovať individuálny potenciál, riešiť problémy vyplývajúce z vplyvu stresu, vykonávať plodnú a produktívnu prácu a tiež prinášať niečo (pozitívne aj negatívne zložky činnosti) do života spoločnosti - životné prostredie. Je dôležité vedieť, že sémantický obsah pojmu „psychika“ sa neobmedzuje len na kritériá medicíny a psychológie, ale odráža aj spoločenský a skupinový zoznam noriem, ktoré regulujú ľudský život.
Pojem psychika úzko súvisí so sebauvedomením,čo je subjektívne vnímanie objektívneho sveta okolo seba. Ide o skvelú formu analýzy všetkých objektov v okolí, ktoré sa tak či onak líšia od akejkoľvek inej osoby. Vytvára sa hromadením a chápaním skúseností. Sebavedomie určuje pre jednotlivca súbor potrieb, ktoré sú životne dôležité, napríklad potreba myslenia, cítenia, motívu, skúsenosti, konania.
Dejiny vedy sa rôznymi spôsobmi pokúšali definovať pojem psychika v prirodzenom prostredí prírody. Zmena pohľadu sa menila v priebehu vývoja ľudského poznania.
Panpsychizmus tvrdí, že príroda ako celokje animovaný. Biopsychizmus verí, že táto vlastnosť je charakteristická pre akýkoľvek živý organizmus vrátane rastlín (vylučujeme bunky). Neuropsychologické názory nám hovoria, že psychiku majú len bytosti s nervovým systémom. Priaznivci antropopsychizmu veria, že tento jav je vlastný iba ľuďom a zvieratá sú „automatické stroje“.
Modernejšie hypotézy definujú vlastnostipsychika a jej prítomnosť v súlade so súborom kritérií, ktoré závisia od schopností určitých živých organizmov (napríklad vyhľadávacie správanie). Jednou z týchto hypotéz, ktorá sa dočkala uznania od mnohých vedcov, je výrok A. N. Leontieva. Navrhol, že objektívnym kritériom psychiky je schopnosť tela prejaviť reakciu na vplyv biologicky neutrálneho stimulu. Táto vlastnosť sa nazýva citlivosť. Podľa Leontieva zahŕňa množstvo aspektov, subjektívnych aj objektívnych.
Podľa Leontieva je vývoj mentálnych foriem rozdelený do 3 etáp, vrátane:
K. Fábry z troch vyššie spomenutých štádií psychiky, ponechal len prvé dve. A „rozpúšťa“ štádium analýzy inteligencie v koncepte percepčnej psychiky.
V prvej fáze sa predpokladá, že zviera môžeodrážajú iba samostatný súbor vlastností, ktoré sú spojené s vonkajšími vplyvmi. Druhá etapa odráža stav vonkajšieho sveta vo forme integrálnych obrazov vo vzťahu k objektom a subjektom.
Myseľ a správanie sú pojmy, ktoré spolu úzko súvisia.
Správanie je definované ako formainterakcie s vonkajším svetom. Vytvára sa počas života a za mnohé vďačí „zachytávaniu“ skúseností z iných subjektov. Správanie sa môže meniť v súlade so zmenou vnútorného a vonkajšieho množstva faktorov, ktoré ovplyvňujú subjekt. Toto je vlastnosť charakteristická pre úroveň organizácie zvierat.
V evolúcii hrá dôležitú úlohu správanievývoj, pretože má adaptačnú hodnotu, ktorá umožňuje zvieraťu vyhnúť sa akýmkoľvek faktorom, ktoré ho môžu nepriaznivo ovplyvniť. Táto vlastnosť je charakteristická pre jednobunkové a mnohobunkové živé organizmy, ale v druhom prípade je správanie regulované nervovým systémom.
Ľudské správanie je možné pozorovať a analyzovaťpriamo. V súčasnosti sa tomu venuje veľa odborov, napr.: psychológia, etológia, zoopsychológia atď. Oveľa náročnejšie je vykonávať takéto operácie s psychikou.
Ďalším dôležitým pojmom súvisiacim s psychikou je pojem „duša“.
Duša označuje mnoho rôznychľudské vlastnosti. Napríklad náboženské a filozofické predpoklady ho definujú ako nesmrteľnú substanciu alebo nemateriálnu esenciu, ktorá vyjadruje božskú prirodzenosť, dáva nové začiatky životu v najširšom zmysle. Duša je úzko spojená s takými pojmami, ako je myslenie, vedomie, pocity, vôľa, schopnosť cítiť a dokonca aj život samotný. Racionálnejší a objektívnejší opis duše ju definuje ako špecifikum a súbor čŕt vnútorného, duševného sveta človeka.
Vlastnosti psychiky sú špeciálne funkcie, ktoré vykonáva. Medzi nimi je niekoľko hlavných:
Vlastnosťou psychiky je odraz, ako bolo spomenutéskôr, jeho hlavnou črtou. Ak vezmeme do úvahy konkrétne reflexiu, a nie funkcie z nej vyplývajúce, môžeme povedať, že ide o schopnosť vnímať svet, prenášať udalosti okolo seba a tiež podrobiť určité informácie pochopeniu. Tento koncept je základom adaptácie človeka na podmienky nového prostredia alebo zmeny v starom prostredí.
Funkcie psychiky sú súborom vykonávaných úloh,ktoré odrážajú vplyv okolitej reality na subjekt. Regulujú tiež charakteristiky behaviorálnych reakcií, ľudských aktivít a uvedomenie si svojho osobného miesta vo svete okolo.
Reflexia vplyvu prostredia, v ktorom sa jedinec nachádza, je jednou z hlavných funkcií skúmaného pojmu. Táto úloha má niekoľko funkcií vrátane:
Pomocou psychiky si človek vytvára veľký obrazskutočný svet okolo. To je možné vďaka zhromažďovaniu informácií prostredníctvom rôznych zmyslov, napríklad zraku, sluchu, hmatu. Je tiež dôležité vziať do úvahy schopnosť človeka využívať zdroj predstavivosti.
Ďalšou dôležitou funkciou mysle jeregulácia správania a jeho činnosti. Tieto dve zložky živej bytosti sprostredkúva práve p-coy. Základom takéhoto tvrdenia je, že v priebehu individuálneho vnímania sa rozvíja zhromažďovanie informácií, uvedomovanie si motívov a potrieb, ako aj stanovovanie úloh a cieľov.
Psychika je tiež črtou živej bytosti,ktorý v sebe zahŕňa funkciu uvedomenia si človeka jednotlivého miesta vo svete. Táto úloha nám umožňuje prispôsobiť sa a orientovať sa v objektívnej realite.
Štruktúra psychiky je zložitý systém. Zahŕňa ešte jeden dôležitý pojem – „mentálne procesy“.
Ide o skupinu špeciálnych javov,ktoré možno podmienene odlíšiť od integrálnej štruktúry psychiky. Oddelenie takýchto komponentov je všeobecným delením bez akýchkoľvek špeciálnych kategoriálnych rozdielov. Inými slovami, je to čisto podmienené. Objavili sa v dôsledku existencie vplyvu mechanistických predstáv o štruktúre psychiky z pohľadu psychológov a psychiatrov.
Duševné javy sa rozlišujú podľa trvania a delia sa do troch skupín: n-té procesy, stavy a vlastnosti.
Duševné procesy vynikajú medzi všetkými tým, že prebiehajú veľmi rýchlo a sú krátkodobé. Toto je určitá skutočná reakcia na to, čo sa deje okolo.
Tvrdia to moderné vedecké tvrdenian procesov v celej svojej rozmanitosti, splývanie, tvorí štruktúru toho, čo človek nazýva psychikou. Rozdelenie podľa psychologických procesov je hypotetické, preto zatiaľ nemá závažné argumenty. Dnes svet rozvíja integračné prístupy k psychike. Všetky procesy sa snažia zaradiť do dvoch typov: pedagogický a propedeutický. Tieto dve cesty by mali byť v rámci rozvoja vedy.
Wecker rozlíšil 2 úrovne organizácie mentálnehoprocesy. Prvý spájal s množstvom nervových procesov, ktoré sú organizované nervovými spojeniami. Vo vedomí jednotlivca vystupujú len niekedy, keďže všetko sa deje na podvedomej úrovni, takže je ťažké ich určiť. Druhou rovinou je prepojenie podvedomých procesov s vedomými, ich analýza a nadväzovanie vzťahov, aby sa vytvoril celkový obraz.
Ľudská psychika prepája napr.procesy ako pamäť, pozornosť, myslenie, vnímanie. Podobných schopností nášho mozgu je veľa. Patria medzi ne: kognitívne (vnemy, predstavy, pamäť, myslenie, vnímanie, zdroje pozornosti, reč a predstavivosť), emocionálne (pocity, emócie, stabilita a vnímanie stresu, afekty) a vôľové (boj medzi motívmi, stanovovaním cieľov a schopnosťou robiť rozhodnutia).)
Štruktúra psychiky je pomerne zložitý systém,tvorené samostatnými subsystémami. Prvky tohto konceptu sú usporiadané hierarchicky a môžu sa často meniť. Hlavnou vlastnosťou psychiky je holistická forma a konzistencia.
Rozvoj tejto vedy umožnil vytvoriť v nej určitú organizáciu, ktorá vo všeobecnej štruktúre vyčleňuje také pojmy, ako sú duševné procesy, stavy a vlastnosti. Poďme sa pozrieť na procesy nižšie.
V ľudskom mozgu prebiehajú duševné procesya odrážať dynamicky sa meniaci „obraz“ javu. Delia sa na kognitívne (fenomén odrazu a transformácie informácií), regulačné (zodpovedné za smer a intenzitu časovej organizácie správania) a komunikatívne (zabezpečujú fenomén komunikácie medzi subjektmi, ako aj prejav a vnímanie pocity a myšlienky).
Úrovne psychiky zahŕňajú niekoľko základných klasifikačných „jednotiek“: podvedomie, predvedomie, vedomie, nadvedomie.
Podvedomie je súbor túžob, túžob a predstáv, ktoré vyšli z vedomia alebo boli vnímané psychikou vo forme signálu, ale nemohli preniknúť do sféry vnímania vedomia.
Predvedomie je medzičlánkom medzi pojmomnevedomý a vedomý. Existuje vo forme „prúdu vedomia“ – náhodného pohybu myšlienok, ich chápania, prítomnosti obrazov a asociácií. Túto úroveň predstavujú aj emócie.
Vedomie je zložka, ktorá zahŕňa každú vyššiu n-tú funkciu (myslenie, pamäťové zdroje, predstavivosť, schopnosť predstavivosti a tiež vôľu).
Evolučný vývoj ľudskej psychiky umožnilho vytvoriť definíciu pre najvyššiu úroveň odrazu reality na tejto planéte. Ide o materialistický postoj, ktorý charakterizuje jednu z foriem ľudského duševného „začiatku“. História psychológie však ukazuje, že problém vedomia bol najťažší a najmenej pochopený. A ani dnes táto otázka nie je úplne preštudovaná a mnohí psychológovia si nad ňou škrabú hlavu.
Medzi psychologické charakteristiky vedomia patria:
Nadvedomie je duševný rad útvarov, ktoré je človek schopný v sebe utvárať cieľavedomým uplatňovaním úsilia.
Domáca psychológia vykladá vedomie akonajvyššia forma mentálnej reflexie objektívnej reality. Je to aj schopnosť sebaregulácie. Tautológia: „vedomie v podobe, v akej ho človek vlastní, je dostupné len jemu“ uvádza, že duševný vývoj človeka je v porovnaní s inými živočíchmi rádovo vyšší.
Psychika je fakulta dostupná centrálenervový systém. Používať ho môžu len ľudia a niektoré druhy komplexne vyvinutých živočíchov. Pomocou psychiky dokážeme reflektovať svet okolo nás a reagovať na meniace sa podmienky v okolí. Rozdiel medzi vedomím a psychikou spočíva v tom, že vedomie má určitú vyššiu úroveň, na rozdiel od psychiky, jej foriem a štruktúry.
Vedomie sa neustále menísúbor obrazov vnímaných mentálne a citlivo vo vnútornom svete subjektu. Tu dochádza k syntéze vizuálnych a zvukových obrazov s dojmami a spomienkami, ako aj schémami a nápadmi.
Vývoj ľudskej psychiky začína už od detstva.
Každý vrodený reflex dieťaťa je regulovanýv blízkosti nervových centier. Kôra hemisfér dieťaťa nie je úplne vytvorená a nervové vlákno nie je pokryté ochranným puzdrom. To vysvetľuje rýchle a náhle vzrušenie novorodencov. Charakteristickým znakom procesov vyskytujúcich sa v tomto veku je, že rýchlosť ich vývoja presahuje vývoj kontroly nad telom. Inými slovami, zrak a sluch sa formujú oveľa rýchlejšie. To umožňuje vytváranie orientačných reflexov a podmienených reflexných spojení.
Do štyroch rokov je proces formovania psychiky veľmi aktívny. Preto je potrebné venovať bábätku v tomto období najväčšiu pozornosť a k otázke výchovy pristupovať mimoriadne zodpovedne.
Je dôležité mať na pamäti, že pre detskú psychiku celý svetsa javí ako hra. Preto je pre neho vedúcou metódou učenia a formovania osobnosti napodobňovanie, ktoré bude prevzaté zo správania dospelých. Je potrebné si uvedomiť, že zážitky zachytené v dojčenskom a ranom detstve sa môžu na podvedomej úrovni v mozgu bábätka zakoreniť na celý život. Už sedemročné dieťa má výrazný temperament. V tomto veku je dôležité dať mu možnosť tráviť čas so svojimi rovesníkmi. Je tiež potrebné určiť sklony dieťaťa, aby sa určil rozsah činností, ktoré by mu umožnili dosiahnuť úspech vzhľadom na jeho vlastnú individualitu a sklony.
Duševná porucha je problém, ktorý ovplyvňujevšetky úrovne jeho štruktúry (vedomie, podvedomie, predvedomie a nadvedomie). V širšom zmysle ide o stav, ktorý sa líši od „normálneho“. Existujú komplexnejšie definície, ktoré sa používajú v špecifických oblastiach ľudskej činnosti (právna veda, psychiatria a psychológia). Duševné poruchy nie sú negatívne osobnostné črty.
Opačný stav poruchy jementálne zdravie. Subjekty, ktoré sa dokážu prispôsobiť životným podmienkam a riešiť rôzne problémy, sú spravidla zdravé. Prítomnosť ťažkostí v takých oblastiach života, ako je nadväzovanie vzťahov s ľuďmi, riešenie rodinných alebo pracovných problémov, môže naznačovať jednu alebo druhú duševnú poruchu.
Choroba tohto charakteru vedie k zmenea narušenie procesov pocitov, myslenia a behaviorálnych reakcií. Existuje aj názor, že psychické problémy spôsobujú určité somatické dysfunkcie organizmu. Medicínske a psychologické prostriedky na odstránenie duševných problémov je možné vytvoriť iba s úzkou pomocou takých oblastí činnosti, ako je medicína a psychológia. Netreba zabúdať ani na dôležitosť posudzovania predmetu psychológie – psychiky – z rôznych uhlov pohľadu.
Duševné procesy každého človeka sú narušenéštvrtá alebo piata osoba na planéte. KTO má tieto údaje. Príčinou prítomnosti porúch správania alebo duševných porúch môžu byť rôzne javy. Pôvod samotnej choroby nie je jasný. Psychológovia vytvorili mnoho spôsobov, ako sa s nimi vysporiadať a definovať ich. Ak má subjekt určité príznaky, potrebuje kontaktovať špecialistov.
Momentálne je veľa kritiky.identifikácia pojmov duševná porucha a choroba. Je to spôsobené prítomnosťou komplexného súboru kritérií na určenie povahy choroby v psychiatrii (biologicko - telesná patológia, medicínska - kvalita životných podmienok a ohrozenie života, sociálne - problémy v sociálnej sfére fungovania ). Najbežnejším názorom je, že duševná porucha je spôsobená problémom v telesnom fungovaní časti mozgu. Na základe toho odborníci pri desiatej revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb schválili, že namiesto 2 pojmov („n-tá choroba“ a „n-tá choroba“) možno použiť pojem „duševná porucha“.
Často sa vyskytuje stav mysle (psychiatrickýa duševné poruchy, ako aj tie, ktoré liečia psychiatri) ako konvenciu, ktorá nesie konvenčný, nemedicínsky typ opisu osoby. Napríklad niektoré typy porúch súvisia s patologickou praxou len obrazne. Takéto reakcie, ktoré sú atypické pre každodenný život, sa stávajú patológiami. Môžu sa však ukázať ako šetriace a prejaviť sa tak v určitých extrémnych situáciách.
Formy psychiky možno medzi sebou rozlíšiť podľa typu poruchy. Z tohto hľadiska sú klasifikované:
Také vlastnosti psychiky, ako sú jej poruchy,umožňujú ich členenie do rôznych štruktúrnych celkov, ktoré tvoria jeden a celý vedný odbor. Je opísaný v piatej časti medzinárodného klasifikátora chorôb desiatej revízie a bol vyvinutý WHO (v Ruskej federácii bol prijatý v roku 1997). Ustanovenia oddielu rozlišujú:
Rôzne choroby majú množstvo popisnýchcharakteristiky, ktoré odlišujú určité javy v konkrétnych skupinách. Napríklad schizofrénia je charakterizovaná rozpadom myšlienkových a emocionálnych procesov. Takéto poruchy sú charakteristické tým, že umožňujú vedomiu subjektu vnímať niečo „netypické“ pre väčšinu ako normu. Týka sa to predovšetkým nebezpečných prejavov agresivity a krutosti. Schizofrénia často zahŕňa sluchové alebo zrakové halucinácie. Mierne formy takejto choroby sú vlastné pomerne veľkej časti svetovej populácie, ale v tejto forme je prakticky nemožné ich odhaliť bez náležitých znalostí. Ľudia s miernou schizofréniou sú však často kreatívni a majú niektoré charakteristické črty.
