Mýtus je najskorší typ a forma.vedomie a zobrazenie v ňom okolitého sveta. Zvláštnosťou mytologického pohľadu na svet je to, že samotný mýtus je najskoršou historickou formou uvedomenia si okolitej reality jednotlivcom. Mýtus spája a komplexne spája počiatočné znalosti človeka, normy regulácie individuálneho a sociálneho myslenia a správania, ako aj umelecké a estetické kritériá, emocionálny dizajn a kritériá hodnotenia ľudskej činnosti.
Mytológia sa podľa mnohých vedcov objavuje už skôrmoderným človekom, nielen ako druh verbálnej kreativity, ktorej zdrojom je ľudská fantázia. Mytológia má tiež motív nielen pre uspokojenie ľudskej zvedavosti a hľadanie odpovedí na horúce otázky života. Mytologický svetonázor je integrálnym mechanizmom sociálnej regulácie spoločnosti, navyše objektívnym mechanizmom, pretože spoločnosť v určitom štádiu svojho rozvoja začína cítiť potrebu takéhoto regulátora. V tomto postavení sa mytologický svetonázor prejavuje ako spôsob, ako zachovať prirodzenú a ľudskú harmóniu a psychologickú jednotu ľudí.
Špecifiká mytologického svetonázoru v tomtoZmysel spočíva v tom, že sa vytvára a znovu vytvára v nových generáciách nie racionálnou logikou a historickou skúsenosťou predchádzajúcich generácií, ale fragmentárnymi obrazmi sveta, ktoré majú čisto individuálny a obrazový charakter. V rámci takéhoto obrazu sa povaha, sociálne javy, odrážajú a motivujú k takej reflexii len do tej miery, že v tejto reflexii sú potrebné samotní ľudia.
Mytologický svetonázor v tejto fázeformovanie spoločnosti je charakterizované hlavne ignorovaním príčinných metód opisujúcich realitu, v dôsledku čoho sa obraz sveta objavuje iba v jeho časoprostorovom usporiadaní (napríklad v nerealistických pojmoch života ľudí, ich degenerácii a zmŕtvychvstaní v inej kvalite, atď.).
Hlavná vec v mytologickom vedomí jeobraz, čo je v skutočnosti rozdiel medzi mytológiou a filozofiou, kde už prevláda racionálne myslenie. Mýtus však svetu predstavuje človeka nielen vo forme rozprávky, ale aj takým spôsobom, kde je nesporne prítomná určitá vyššia autorita. Tento faktor sa následne stáva základom pre vznik „čistých“ náboženstiev, ktoré sa odlišujú od mytológie.
Mytologický svetonázor má ďalšie- v mýte je vždy prítomná nerozdelená reprezentácia medzi prírodnou látkou a samotným človekom. Spoločenský význam tejto jednoty je zakotvený v zásadách kolektivizmu, ktoré tvrdia, že ak je problém vyriešený kolektívne, je predmetom všetkého na tomto svete.
Na základe týchto funkcií môžetetvrdiť, že hlavná funkcia mytologického vedomia a svetonázoru nespočíva v rovine kognitívnej činnosti, je čisto praktická a jej hlavným účelom je posilnenie solídnosti spoločnosti alebo jej časti. Mýtus, na rozdiel od filozofie, neprináša otázky a problémy a nevyžaduje od jednotlivca, aby mal vedomý vedomý prístup k životnému prostrediu.
Ale s akumuláciou praktických vedomostíexistuje potreba ich systematizácie už na úrovni racionálnej činnosti, a teda aj teoretickej. Preto sa mytologické vedomie najprv „rozpustí“ v náboženskom jazyku a potom uprednostní filozofické, ktoré však zostáva vo vedomí každého človeka vo forme mentálnych reprezentácií bežnej úrovne.
