Naša spoločnosť prechádza značným počtomsociálno-ekonomická transformácia. Pre taký čas je charakteristické prehodnotenie myšlienok o svete a návrat k zdrojom. Vzhľadom na to sa zdá, že odvolanie na Aristoteles je úplne prekvapujúce. Okrem toho sú ekonómia a chrematistika dvoma javmi, ktorých zdroje konfrontácie sa k nemu vracajú ako vynikajúci starogrécky mysliteľ. V tomto článku sa budeme zaoberať tým, čo oba pojmy znamenajú a ako sa vzájomne ovplyvňujú.
Zdieľané použitie starogréckeho mysliteľapeniaze na pokrytie prírodných ľudských potrieb a ich hromadenie ako samoúčelné. Hrematistiki je z jeho pohľadu uctievaním zisku. Aristoteles chápal tento pojem ako situáciu, keď peniaze strácajú svoju hlavnú funkciu ako prostriedok výmeny a samy o sebe sa stávajú cieľmi. Hrematistiki je napríklad úžera, ako aj špekulatívne obchodovanie. Aristoteles reagoval negatívne na obe oblasti činnosti. Veril, že nie sú prirodzené a využívajú iba ľudí.
V podstate je to úplne iné, ako som to videlAristoteles, ekonómia. Peniaze by podľa jeho názoru mali byť prostriedkom, nie cieľom. Mali by uľahčovať obchod. Naopak, úžerný záujem ho naopak komplikuje tým, že zarába peniaze lacnejšie tam, kde je to potrebné. Preto chrematistika ako veda obohacovania Aristotela vyzerá ako zvrátenosť, ďalší spôsob vykorisťovania bohatých chudobných.
Až do Veľkej francúzskej revolúcie, obchodbolo považované za dosť trestuhodné zamestnanie. Prijať to teraz je dosť ťažké, pretože nedávna história stavia len podnikateľa do centra hospodárstva. V minulosti sa však špekulácie považovali za hriech a cirkev odsúdila všetky formy vykorisťovania. V stredoveku boli obchodníci opovrhovaní. Aby prežili, vytvorili profesionálne aliancie.
Aristoteles veril, že obchod s tovarom sámpríroda nie je chrematistika. Ale iba dovtedy, kým sa to týka položiek, ktoré sú potrebné pre predajcov a kupujúcich. S rozširovaním obchodovania na burze vznikajú peniaze. Uľahčujú a urýchľujú výmenu. S vynálezom peňazí sa však devízový obchod nevyhnutne mení na obchodovanie s komoditami. A to otvára možnosť veľa špekulácií. Určitá kategória ľudí sa začína angažovať v chrematistike. Aristoteles bol teda prvým, kto zistil rozdiel medzi peniazmi ako prostriedkom obehu a akumulácie, to znamená kapitálu.
Aristoteles bol voči tomu absolútne negatívnyhromadenie peňazí ako supertask. Úžeru a špekulatívne obchodovanie považoval za neprirodzené činnosti, ktoré dehumanizujú tých, ktorí sa do nich zapájajú. Rovnako ako jeho učiteľ Platón aj Aristoteles odsudzuje hromadenie peňazí. Moneylenders veril, že nevytvárajú nič, ich bohatstvo sa objavuje takmer zo vzduchu. Takéto povolanie je preto trestuhodné.
V ekonómii sa musí uskutočniť obchodpriamo medzi výrobcom a kupujúcim za správnu cenu. V takom prípade nevytvára pridanú hodnotu z ničoho. Ekonomická doktrína Aristoteles znamená vytvorenie tovaru potrebného na uspokojenie ľudských potrieb. Peniaze sú iba prostriedkom na urýchlenie výmeny medzi výrobcami a zlepšenie ich kvality.
Aristoteles veril tomuto skutočnému bohatstvupozostáva z tovaru, ktorý uspokojuje prírodné potreby. Svojou povahou nemôže byť nekonečná. Hlavnou charakteristikou bohatstva je podľa Aristotela dobrota, nie peniaze.
Počas tohto obdobia je štatistika výsadoukostoly. Pre bežných ľudí bola takáto činnosť považovaná za nežiaducu. Kapitál však možno akumulovať, ak v budúcnosti ide o potreby charity. Katolícka cirkev podporovala túto hospodársku doktrínu počas celého stredoveku. Tento pohľad na chrematistiku zdieľa Thomas Aquinas.
Ako napísal Aristoteles vo svojich dielach, ekonomika achematika sú dve vedy. V našej dobe sa však o tomto druhom uvažuje iba v rámci všeobecnej teórie. Pojmy ako „kapitál“, „nájom“ a „úrok“ sa považujú za tradične ekonomické. Je nepravdepodobné, že by Aristoteles mohol s takýmto výkladom súhlasiť. Chematika je však neoddeliteľnou súčasťou moderného kapitalistického spôsobu podnikania. Aj keď sa Martin Luther postavil proti uzurpácii a vykorisťovaniu, Max Weber vo svojej štúdii protestantskej etiky tvrdí, že spotreba a šetrenie sú pre buržoáziu ústredné. Karl Marx používa výraz „chrematistics“ na označenie kapitalizmu.
Medzi hlavné postuláty Aristotela patria:
Starodávny mysliteľ sa snažil nájsť proporciučo by vysvetľovalo vzťah medzi hodnotou a peniazmi. Veril, že v priebehu výmeny sa predávajúci snaží nahradiť stratu veci, ktorá bola od neho kúpená. Aristoteles vysvetľuje vzhľad peňazí nepríjemnosťou pri preprave určitého tovaru na veľké vzdialenosti. Postupne však prerastajú z funkcie média výmeny. Ekonomiku nahrádza creep. Situácia sa nezmenila ani dnes. A je to práve chematika, ktorá spôsobuje krízy a finančné bubliny.
