Filozofický pojem „fenomén“ vzišiel zGrécky „φαινόμενον“, čo znamená „objavujúci sa“, „vzácny fakt“, „neobvyklý jav“. Ak sa rozhliadnete okolo seba, môžete vidieť veľa predmetov, vôní, teplých alebo studených, vidieť krásu a obdivovať ju, počuť hudbu a byť potešený jej melodickými zvukmi. Všetky tieto objekty a javy vo filozofii sa zvyčajne nazývajú tento termín. Sú to skrátka všetky javy. Toto sú filozofické koncepty, ktoré označujú tie javy, ktoré je možné pochopiť v zmyslovej skúsenosti. Všetky z nich sa môžu stať predmetom kontemplácie a vedeckého pozorovania.
Na základe vyššie uvedeného tieto objekty a javymožno rozdeliť na fyzické a duševné. Podľa teórie rakúskeho filozofa Franza Brentana patria medzi prvé zvuky, vône, prírodná krajina, zrážky, polia, lesy, hory a údolia, stromy a kríky a ďalšie objekty sveta okolo nás. Všetky z nich sú nám dané skúsenosťou, to znamená, že máme schopnosť vidieť, počuť, dotknúť sa a cítiť. Ale duševné javy sú všetka naša duševná činnosť, to znamená všetky tie predstavenia, ktoré prostredníctvom vnemov alebo predstavivosti vznikajú v našom vedomí. Patria sem úkony sluchu, imaginácie, videnia, cítenia, fantazírovania, ako aj také duševné procesy, ako je spomínanie, pochybovanie, úsudok; emočné zážitky: radosť, smútok, strach, nádej, zúfalstvo, odvaha, zbabelosť, láska, hnev, nenávisť, prekvapenie, túžba, vzrušenie, obdiv atď.
Slovo „kultúra“ má veľkú rozmanitosť významov.Je predmetom poznania rôznych vied: filozofie, sociológie, estetiky, kultológie, etnografie, politológie, psychológie, pedagogiky, histórie, histórie umenia atď. V širšom zmysle slova je kultúra všetka ľudská činnosť, ktorá môže mať rôzne formy prejavy. Zahŕňa všetky spôsoby a formy sebapoznania a sebavyjadrenia, ktoré sa zhromaždili v spoločnosti a dokonca aj v jednotlivcovi. V užšom slova zmysle je kultúra množstvo kódexov (normy správania, pravidlá, stereotypy, zvyky a rituály atď.), Ktoré sa prijímajú v danej spoločnosti a ktoré riadia ľudské správanie. Jedným slovom, kultúra je materiálne a duchovné hodnoty. Na našej planéte majú prvé z nich osobitný význam iba pre ľudí, pretože sú posvätené zvykmi, umením, náboženstvom, jedným slovom kultúrou. Čo sa týka duchovných hodnôt, tu nie je všetko také jednoduché. Už sme boli viackrát svedkami toho, že naši menší bratia sú schopní prejavovať také pocity ako oddanosť, láska, náklonnosť, radosť, smútok, zášť, vďačnosť atď., Atď.
V sociálno-kultúrnom kontexte sa pojem „fenomén“získa status kategórie. Toto je fenomén, ktorý sa skúma v kultúre. Dnes sa čoraz viac stáva predmetom rôznych vedeckých prác: dizertačných prác, správ, diplomových a seminárnych prác. Pre ich autorov je však mimoriadne ťažké presne definovať tento jav. Každý si to vykladá inak. Kombinácia týchto dvoch pojmov ako „spoločnosť“ a „kultúra“ je všadeprítomná. Kultúra sa zúčastňuje alebo je prítomná takmer vo všetkých sférach ľudského života bez výnimky. Náš slovník neustále obsahuje také výrazy ako „sociokultúrny priestor“, „kultúrna politika“, „kultúra jednotlivca“ atď. Mnohé z týchto pojmov nám už boli také známe, že si ani nevšimneme, ako často ich používame. Ako teda môžeme pochopiť fenomén kultúry? Jedná sa predovšetkým o zvláštny spôsob ľudského života, kde objektívny a subjektívny akt vystupuje ako jeden celok. Kultúrou sa uskutočňuje organizácia a regulácia ľudského života, čo vedie k zvýšeniu úrovne jeho činnosti ako člena spoločnosti.
Ruský sociológ P.A.Sorokin tiež skúmal tento jav. Podľa neho je sociokultúrnym fenoménom všetko, čo ľudia dostávajú zo svojho prostredia kvôli ich spojeniu s kultúrou, ktorá je zase nositeľom „nadorganických“ hodnôt. Tým druhým rozumel všetko, čo ľudské vedomie produkuje, napríklad to môžu byť jazyky, náboženstvo, filozofia, umenie, etika, právo, mravy, zvyky atď. Atď. Jedným slovom podľa Sorokina „sociokulturalizmus“ »Je základnou kategóriou sociálneho sveta, z ktorej vyplýva nerozpustnosť osobnosti, kultúry a spoločnosti. A nemecký filozof F. Tenbrook nazval toto spojenie „plynulým spojením“ troch zložiek: jednotlivca, spoločnosti a systému morálnych a materiálnych hodnôt, teda kultúry.
Najprv si vymenujme javy, ktoréspadajú pod definíciu sociálneho javu. Toto je celá skupina konceptov, ktoré ovplyvňujú človeka žijúceho v spoločnosti jeho vlastného druhu. Nejde samozrejme o úplný zoznam, ale tu je niekoľko z nich:
A toto je zoznam sociokultúrnych javov. Je rozsiahlejší. Tieto javy sú kultúrnymi a sociálnymi javmi spojenými do jedného celku. Tu sú:
Zoznam pokračuje ďalej a ďalej.
V našom svete nie je nič trvalé a nestojí na tomumiestnenie. Všetky javy sú buď vylepšené, alebo zničené, čo vedie k ich definitívnej smrti. Zlepšovanie je sociokultúrnym fenoménom rozvoja. Je to proces zameraný na pozitívnu zmenu hmotných aj duchovných objektov s jediným cieľom - stať sa lepším. Z priebehu filozofie je známe, že schopnosť zmeny je univerzálnou vlastnosťou hmoty i vedomia. Toto je princíp existencie spoločný pre všetkých (príroda, vedomosti a spoločnosť).
Bytosť s vedomím a sebauvedomenímto znamená, že živý človek je človek. Má veľmi zložitú štruktúru, ktorá je integrálnou systémovou formáciou, súborom akcií, vzťahov, významných, z hľadiska spoločnosti, mentálnych vlastností jednotlivca, ktoré sa formovali v dôsledku ontogenézy. Definujú jeho činy a činy ako správanie subjektu komunikácie a činnosti, ktorý má vedomie. Osobnosť je schopná samoregulácie, ako aj dynamického fungovania v spoločnosti. Okrem toho jeho vlastnosti, vzťahy a činy navzájom harmonicky interagujú. Určite je každému známe také hodnotenie osobnosti ako „jadro“. Táto vlastnosť je obdarená tými jedincami, ktorí majú silný charakter. V psychológii sa však „základné“ formovanie osobnosti vysvetľuje inak - je to jeho sebaúcta. Je postavená na základe vzťahu jednotlivca k sebe samému. Ovplyvňuje to aj to, ako človek hodnotí ostatných ľudí. V tradičnom ponímaní je človek jednotlivec, ktorý koná ako subjekt sociálnych (sociálnych) vzťahov a duchovnej činnosti. Táto štruktúra zahŕňa aj fyzické a fyziologické vlastnosti ľudského tela, ako aj jeho psychologické vlastnosti. Okrem sociálnych a sociokultúrnych javov teda existuje aj psychologický jav. Jedná sa o javy, ktoré sa týkajú jednotlivca a jeho vnútorného sveta: pocity, emócie, skúsenosti atď. Psychickým javom teda môže byť láska, nenávisť, agresia, sympatie, manipulácia atď.
Bez ohľadu na to, do ktorej kategórie patria, javy sú všetko, čo sa môže stať predmetom pozorovania na účely poznania.
