Mýtus je v podstate forma histórie,uspokojenie nevyhnutnej potreby ľudskej rasy pre jej vlastnú identifikáciu a zodpovedanie vznikajúcich otázok o pôvode života, kultúre, vzťahoch medzi ľuďmi a prírodou. Grécka mytológia mala teda dosť silný vplyv na rozvoj starovekej kultúry a celkovo na formovanie starovekých civilizácií. Mýty a legendy starovekého Grécka zachovávajú minulosť ľudstva a sú jeho históriou vo všetkých jeho prejavoch.
Od dávnych čias Gréci tvorili myšlienkuvečný, neobmedzený a harmonicky zjednotený Kozmos. Ich mytologické myslenie bolo založené na emocionálnych a intuitívnych prienikoch do tajomstva tohto nekonečného chaosu, zdroja života vo svete, a človek bol vnímaný ako súčasť kozmickej jednoty. V počiatočných fázach histórie zohrávali legendy a mýty starovekého Grécka predstavy o okolitej realite, zohrávali úlohu sprievodcu v každodennom živote. Táto fantastická reflexia reality, ktorá je primárnym zdrojom formovania svetonázoru, vyjadrila bezmocnosť človeka pred prírodou, jeho elementárne sily. Starci sa však nebáli objaviť svet plný strašidelných mýtických tvorov. Mýty a legendy starovekého Grécka naznačujú, že neobmedzená túžba po poznaní sveta prevládla nad strachom z neznámeho nebezpečenstva. Stačí si len spomenúť na mnohé výhody mýtických hrdinov, na nebojácne dobrodružstvá Argonautov, Odysseusa a jeho tímu.
Mýty a legendy starovekého Grécka súnajstaršia forma pochopenia prírodných javov. Vzhľad vzpurnej a divokej prírody bol zosobnený do podoby animovaných a veľmi skutočných stvorení. Fantázia starovekých Grékov obývala svet dobrými a zlými mýtickými tvormi. Napríklad, dryády, satyrky, kentaury usadené v malebných hájoch, v horách žili korálky, v riekach žili víly, v moriach a oceánoch žili oceány.
Mýty a legendy starovekého Grécka z legiend ostatnýchNárody sa vyznačujú charakteristickou črtou, ktorá spočíva v humanizácii božských bytostí. Tým sa stali bližšími a zrozumiteľnejšími pre bežných ľudí, z ktorých väčšina vnímala tieto tradície ako svoju najstaršiu históriu. Záhadné, nepodliehajúce porozumeniu a vplyvu jednoduchého laika, sily prírody sa stali zrozumiteľnejšie pre predstavivosť jednoduchého človeka.
Obyvatelia starovekého Grécka sa stali tvorcami jedinečných afarebné legendy o živote ľudí, nesmrteľných bohov a hrdinov. V mýtoch sa harmonicky prelínajú spomienky na vzdialenú a málo známu minulosť a poetickú fikciu. Žiadne také ľudské stvorenie nie je pozoruhodné takým bohatstvom a plnosťou obrazov. To vysvetľuje ich nezabudnuteľnosť. Mýty a legendy starovekého Grécka dávali obrázky často používané umením
rôznymi spôsobmi.Často sa používali nevyčerpateľné legendárne sprisahania, ktoré sú stále populárne medzi historikmi a filozofmi, sochármi a umelcami, básnikmi a spisovateľmi. V mýtoch čerpajú nápady pre svoje vlastné diela a často im prinášajú nový mytologický pohľad na svet, ktorý zodpovedá určitému historickému obdobiu.
Staroveké mýty a legendy Grécka, odrážajúc morálne názory človeka, jeho estetický prístup k realite, pomohol objasniť politické a náboženské inštitúcie tej doby, aby pochopil podstatu tvorby mýtov.
Staroveká kultúra uznaná za zásadnújav svetovej histórie. Slúžila ako základ pre kultúru celej Európy. Mnoho obrazov gréckej mytológie je pevne zakotvených v jazyku, vedomí, umeleckých obrazoch a filozofii. Každý chápe a pozná také pojmy, ako sú „Achillova päta“, „Himenine putá“, „hojnosť“, „Augské stajne“, „Damoklov meč“, „vlákno Ariadne“, „jablko nezhody“ a mnoho ďalších. Ale často, použitím týchto okrídlených výrazov v reči, ľudia neuvažujú o ich skutočnom význame a pôvode.
Starogrécka mytológia zohrávala dôležitú úlohu pri vývoji moderných dejín. Jej výskum poskytol dôležité informácie o živote antických civilizácií a formovaní náboženstva.
