Teória poznania je doktrínou procesuzhromažďovanie nových poznatkov a ako ľudstvo chápe okolitý svet a vzťahy medzi príčinami a účinkami, ktoré v ňom pôsobia. Nikto nepochybuje, že z generácie na generáciu odovzdávame našim potomkom zvyšujúci sa objem vedomostí. Staré pravdy dopĺňajú nové objavy v rôznych oblastiach: veda, umenie, v oblasti každodenného života. Kognícia je teda mechanizmom sociálnej komunikácie a kontinuity.
Ale na druhej strane existuje veľa konceptov,vyjadrené autoritatívnymi vedcami a zdá sa nemenné, po nejakom čase sa prejavila ich platobná neschopnosť. Spomeňme si aspoň na geocentrický systém vesmíru, ktorý vyvrátil Copernicus. V tejto súvislosti vyvstáva logická otázka: môžeme si byť úplne istí, že naše znalosti bytia sú pravdivé? Teória vedomostí sa snaží na túto otázku odpovedať. Filozofia (alebo skôr jej časť zaoberajúca sa touto problematikou, epistemológia) zvažuje procesy, ktoré sa vyskytujú pri porozumení makrokozmu a mikrokozmu.
Táto veda sa vyvíja rovnakým spôsobom ako ostatní.priemysel, prichádza do styku s nimi, niečo z nich berie a naopak dáva. Teória poznania predstavuje pomerne ťažkú, takmer nerozpustnú úlohu: porozumieť ľudskému mozgu, ako to funguje. Toto povolanie trochu pripomína príbeh Barona Mnnhausena a dá sa to porovnať so slávnym pokusom „vychovávať sa za vlasy“. Preto na otázku, či vieme niečo o svete, ako vždy, existujú tri odpovede: optimistické, pesimistické a racionálne.
Teória poznania sa nevyhnutne stretávaproblém teoretickej možnosti poznať absolútnu pravdu, a preto by sa mal zamyslieť nad kritériami na identifikáciu tejto kategórie. Existuje vôbec, alebo všetky naše predstavy o ňom sú vysoko relačné, premenlivé, neúplné? Optimisti sú presvedčení, že naše znalosti nás nezklame. Hegel, najvýraznejší predstaviteľ tohto trendu v epistemológii, tvrdil, že bytosť nám nevyhnutne odhalí, aby nám ukázala svoje bohatstvo a užívala si ich. A vedecký pokrok je toho jasným dôkazom.
Tomuto názoru odporuje agnostika.Popierajú možnosť byť známymi a tvrdia, že vnímame svet okolo nás svojimi pocitmi. Kognitívne závery o niečom sú teda iba špekulácie. A teória poznania nevie, aký je skutočný stav vecí, pretože všetci sme rukojemníkmi svojich zmyslov a objekty a javy sa nám zjavujú iba vo forme, v ktorej sú ich obrazy lomené v hranole nášho vnímania reality. Pojem agnosticizmus sa najviac prejavuje v epistemologickom relativizme - doktríne absolútnej variability udalostí, javov, faktov.
