Určitá metóda sa nazýva stavorganizácia konkrétnej spoločnosti, ako aj verejná politická moc, ktorá sa vzťahuje na celú danú spoločnosť. Tento orgán je oficiálnym zástupcom spoločnosti.
Pôvod štátu ako spoločenskýje zvykom začať študovať inštitút s takým pojmom, ako je „forma štátu“. Štúdium takých zahŕňa štúdium štruktúry, hlavných komponentov, hlavných metód výkonu sily, vnútornej štruktúry celého systému.
Dnes existuje veľa teóriíprístupy používané pri určovaní obsahu a koncepcie formy štátu. Neexistuje univerzálne akceptované učenie, ktoré by jednoznačne odhaľovalo tento koncept. Zároveň sa považuje za nesprávne popierať všetky vedecké teórie, vedomosti a koncepcie formulované skôr a dnes uznávané, že plne neodrážajú všetky spoločenské vzťahy a povahu subjektov, ktoré sa na nich podieľajú.
В разных странах системы власти имеют свои charakteristické znaky, znaky. Všetky tieto črty v rozvoji spoločnosti sú doplnené, obohatené o interakcie a prepojenia. Formy mnohých stavov našej doby majú spoločné rysy. Tieto podobnosti pomáhajú definovať každý prvok v štruktúre.
Skúma sa pôvod štátupodľa rôznych faktorov. Dnes je k tejto otázke veľa názorov a názorov. Spolu s tým existujú moderné právne vedy o základných pojmoch pôvodu štátu.
Proces vytvárania systému moci je spojený„neolitická revolúcia“. Začalo to asi pred desiatimi až dvanástimi tisíc rokmi. Neolitická revolúcia je proces prechodu z hospodárstva s vhodnými prostriedkami (rybolov, poľovníctvo, zhromažďovanie) na hospodárstvo produkujúce.
Predpoklady pre vznik štátu sú do značnej mierypodľa odborníkov, spojené s výskytom súkromného majetku. V určitej fáze rozvoja spoločnosti došlo k veľkému rozdeleniu práce. Boli vytvorené také oblasti činnosti, ako je chov dobytka, poľnohospodárstvo a remeslá. So zlepšovaním pracovných nástrojov, zvyšovaním produktivity človek začína vyrábať (vyrábať) viac výrobkov, ako potrebuje. Takto sa vytvára prebytok. V tejto súvislosti sa začína medzigeneračná výmena výrobkov získaných pri výkone hospodárskych činností. Následne tento proces prekračuje hranice jedného klanu a začína sa obchod medzi klanami.
Z dôvodu zmien ekonomických podmienoksa začína rozvíjať hospodárska aj sociálna nerovnosť. Následne sa rozlišujú triedy chudobných a bohatých. Zmena štruktúry moci je zároveň prirodzeným procesom, pretože primitívna moc je určená na reguláciu vzťahov v rovnocennej spoločnosti, v ktorých nedochádza k rozporom záujmov. Výsledkom je, že nová spoločnosť vyžaduje inú mocenskú štruktúru.
V domácej vede sa na vznik štátu pozeralo ako na dôsledok triednej konfrontácie. Zároveň sa verilo, že sa formujú iba otrokárske systémy.
Ustanovenia vysvetľujúce pôvod štátu sa celkom zreteľne odrážajú v marxisticko-leninskej doktríne.
Podľa údajov modernej všakvedy, bolo dokázané, že prvé štátne útvary nevznikli v dôsledku rozpadu spoločnosti na triedy, ale ako prirodzený proces zdokonaľovania primitívneho komunálneho systému. V tomto prípade je vedúcim faktorom postup zjednocovania kmeňových formácií za účelom vykonávania spoločných hospodárskych činností. Vďaka tomu sa identifikuje skupina ľudí s manažérskymi právomocami. Zároveň sa formuje vrstva kontrolovaných ľudí. Začína sa formovať organizačný a riadiaci systém. Tak vzniká prototyp štátu.
