Ak sa spýtate moderného čitateľa o tomnajslávnejšie dielo, napísané v štýle robinsonády, potom bude po románe Defoe bezpochyby nazvané „Tajomný ostrov“ Julesa Verneho. Obsah románu je známy takmer každému a nepotrebuje ďalšiu reklamu.
Vlastne v modernej literatúre podRobinsonáda je akákoľvek práca, kde sú hrdinovia uvedení do podmienok, v ktorých sa musia spoliehať iba na svoje vedomosti a schopnosti, aby prežili. Tento smer dostal svoje meno podľa diela Defoe, ktoré hovorí o stroskotanom námorníkovi menom Robinson Crusoe. Popularita tohto románu sa ukázala byť taká veľká, že meno Robinson sa stalo menom domácnosti a dalo vzniknúť nekonečnej reťazi pokračovaní a napodobňovaní.
Jules Verne nestál bokom. Tajomný ostrov je stále takmer dokonalá Robinsonáda. Slovo „takmer“ tu nie je vôbec náhodné, pretože toto dielo nie je vôbec sprievodcom prežitím, ale je jednoducho dobrodružným románom s prvkami fantasy. Fantázia diela spočíva v tom, že taký ostrov jednoducho nemôže existovať v prírode, rovnako ako úspechy ostrovanov z hľadiska vedecko-technického pokroku nemôžu realizovať štyria ani veľmi dobre informovaní a schopní ľudia.
Ale preto on a Jules Verne. „Tajomný ostrov“ je napísaný tak presvedčivo, že o nemožnosti všetkých týchto úspechov začnete uvažovať až po prečítaní románu. A počas samotného procesu nevenujete pozornosť tomu, že iba roboti sú schopní zorganizovať kováreň na holom mieste za dva dni a natrieť ju kovom.
Autor románu svojho času dal vzniknúť mnohýmspory o to, či ide o konkrétnu osobu, alebo skupinu vedcov sa skrýva pod týmto pseudonymom. Aj teraz je ťažké uveriť, že také obrovské množstvo sci-fi diel napísal jeden človek, a to aj v tých časoch, keď ešte neexistovali počítače. Dnes môžete získať akékoľvek informácie iba niekoľkokrát kliknutím myši a rýchlosť písania na počítači je rádovo vyššia ako pri ručnom písaní rovnakého zväzku. Pán Verne ale nemal k dispozícii ani guľôčkové pero a bol nútený písať perom. A urobil to naozaj šikovne.
Je pravda, že román má aj významnú chybu,čo z neho nerobí Robinsona v plnom zmysle slova. Jules Verne nečerpal tento žáner naplno. „Tajomný ostrov“, ktorého hrdinovia tak rýchlo začali život na ostrove, bez jediného zápasu, napriek tomu sami priemyselnú základňu nezvládli. Kapitán Nemo im dal takmer všetko, čo potrebovali. Robinson však dostal z vôle svojho autora aj dar osudu - truhlicu s predmetmi nevyhnutnými pre normálnu existenciu. Rovnako tak v kritickom okamihu kapitán Nemo najskôr hodí lieky pre Herberta našim ostrovanom a potom im úplne poskytne zbrane, náboje, kuchynský riad, oblečenie a fotoaparát.
Faktom je, že spočiatku bol román koncipovaný akosamostatné dielo a až neskôr sa autor rozhodol, že bude súčasťou trilógie a spojí ju s ďalšími románmi. Áno, prechodný románik medzi filmami „Deti kapitána Granta“ a „20 000 míľ pod morom“ tu Jules Verne veľmi dobre nenapísal. „Tajomný ostrov“ by vyzeral lepšie ako samostatné dielo, ale nič sa nedá zmeniť - všetko bolo vôľou autora.
Ale to všetko nezhoršuje zásluhy románu. Je zaujímavý nielen popisom tvorby určitých každodenných vecí od nuly, najmä tým, že tieto popisy sú často nesprávne (naznačuje to komentár redakcie), ale aj preto, lebo chváli priateľstvo a spoluprácu. A tiež túžba hrdinov vedieť a vedieť čo najviac.
Je ťažké presne povedať, koľko chlapcov adievčatá začali neuvážene študovať školské predmety, inšpirované erudíciou Cyrusa Smitha, Gideona Spiletta a Herberta. A Jules Verne je za to „vinný“. „Tajomný ostrov“ sa stal skutočnou hymnou vedomostí.
