Nepriame dane predstavujú dane, ktoré sú zaťažené cenou tovaru vo forme určitého druhu príplatkov. Inými slovami, môžeme to povedať nepriame dane - to sú dane zo služieb a tovaru, ktorézahrnuté v cene služieb a tovaru, ako aj taríf. Medzi hlavné nepriame dane patrí daň z príjmu, clá, daň z pozemkov, daň z príjmu právnických osôb a daň z obratu. Preto nepriame dane charakterizovaná skutočnosťou, že platba pochádza od toho, kto prijíma služby alebo tovar, za ktoré platí.
Daň z pridanej hodnoty je najzákladnejšia nepriama daň a je to tiež forma stiahnutia vytvorenej hodnoty, ktorá je zahrnutá v nákladoch na službu alebo produkt. Všetky nepriame dane možno rozdeliť na dva typy:
- jednotlivé dane vyberané z určitých skupín služieb a tovarov, môžu to byť spotrebné dane z vysoko ziskových tovarov alebo z určitých skupín.
- univerzálne dane vyberané za všetky služby a tovary, s výnimkou tovarov a služieb, ktoré sú spoločensky významné.
Do skupiny nepriamych daní patria clápovinnosti. Najdôležitejšou vlastnosťou takýchto daní je to, že prenášajú všetku zodpovednosť na konečného spotrebiteľa. A tiež také dane sú dobre vyberané, pretože sú zahrnuté v samotnom zložení ceny. Je veľmi ťažké vyhnúť sa neplateniu. Preto je to vo federálnej daňovej legislatíve presne nepriame dane, a to DPH a spotrebné dane.
Všeobecne platí, že v závislosti od zdroja platenia daní môžu zvážiť priame a nepriame dane... Priama daň sa určuje, keď je zdrojommôžu byť vytvorené z priameho platiteľa dane. A nepriama daň sa tvorí, keď je zdroj platieb súčasťou úplne odlišných platieb od nominálne platiteľa dane, ktorý pri platení daní prakticky nenesie daňové výdavky. Preto daň z príjmu priama daň predstavuje tiež devalváciu alebopríjem z majetku. Priame dane zahŕňajú nielen dane z príjmu, ale aj príspevky do federálneho poisťovacieho fondu, dane z príjmu, dane z majetku, napríklad daň z domu, daň z pôdy, daň z kapitálových výnosov. Medzi ďalšie priame dane patria dane z darovania a dedičstva, daň z transakcií s rôznymi cennými papiermi.
Priame a nepriame dane majú svoje vlastnévýhody a nevýhody. Za hlavnú výhodu priamych daní sa považuje to, že tieto dane poskytujú stabilné a nepretržité príjmy štátnemu rozpočtu. Priame dane sú účinným prostriedkom na zameranie na faktor a dopyt po distribúcii príjmu, ako aj na zabezpečenie stability. Medzi nevýhody priamych daní patrí otvorenosť. Každý daňovník má veľmi dobrý prehľad o výške a podiele dane, ktorá sa mu účtuje. Sú chvíle, kedy pri veľkom objeme príjmu má veľa daňovníkov tendenciu svoj príjem skrývať. Tomu sa hovorí daňové úniky.
Medzi hlavné výhody nepriamych daní patriapripisovanú skrytej povahe, ľudia nemusia mať ani podozrenie, že platia daň. Vzhľadom na skutočnosť, že existujú nepriame dane, je možné udržiavať na racionálnej ekonomickej úrovni náklady na tovar s nízkymi (alebo veľmi nízkymi) nákladmi. A z nevýhod nepriamych daní možno pripísať skutočnosť, že môžu zvýšiť nerovnomernosť v rozdelení daňového zaťaženia.
Priame a nepriame dane teda môžu jednak zlepšiť živobytie obyvateľstva a štátu, jednak zhoršiť vnímanie života.
