Parlament je hlavným zákonodarným orgánomkaždý moderný demokratický štát. Práve tu sa píšu a hlasovaním prijímajú zákony, stanovujú a menia sa ústavy. V Rusku je Štátna duma dolnou komorou parlamentu. A v tejto publikácii budeme hovoriť o funkciách a právomociach tohto orgánu. Okrem toho budeme hovoriť o zvláštnostiach formovania jeho zloženia ao tom, ako sa volia kandidáti do Štátnej dumy.
Parlament môže ovplyvniť aj zahraničnú politikuštátu a vnútorne to všetko závisí od úlohy prezidenta. Väčšina západných krajín sú parlamentné republiky, to znamená, že o všetkom rozhoduje parlament, kým Ruská federácia je zmiešaná republika. Mimochodom, Spojené štáty americké sú prezidentskou republikou. Posledné slovo má vždy prezident.
Ako sa teda volá parlament v Rusku?Historicky mali zákonodarné zbory rôzne názvy. Patrí sem poľský Sejm a španielsky Cortes a toto všetko je v skutočnosti parlament. Zvyčajne je dvojkomorový, pričom dolná komora zákon prijíma a predpisuje, zatiaľ čo horná ho buď zamieta, alebo schvaľuje bez toho, aby mala právo na zmeny. Táto prax sa zachovala od čias monarchie, čo potvrdzuje jej účinnosť.
A teraz sa blížime k ruskej Štátnej dumefederácie. Štátna duma ešte v zásade nie je parlamentom, naším parlamentom je Federálne zhromaždenie. Je dvojkomorový a algoritmus Federálneho zhromaždenia je podrobne rozpísaný v 5. kapitole ústavy. Štátna duma je zasa práve tou nižšou, najdôležitejšou a zodpovednou zložkou vlády v našom štáte. Práve v Štátnej dume sa prijímajú všetky zákony, ktoré určujú život bežných občanov v štáte a dokonca aj rozpočet krajiny na ďalší rok.
Ako prebieha hlasovanie v Štátnej dume, ako kandidáti prechádzajú vo voľbách a čo robia pri zvolávaní parlamentu? Na tieto otázky sa teraz pokúsime odpovedať.
Keďže Štátna duma je vlastne hlavnázákonodarným orgánom v krajine, práve zákonodarná činnosť je hlavnou úlohou poslancov dolnej komory parlamentu Ruskej federácie. Zákony, ktoré sa predkladajú na posúdenie a hlasovanie, môžu byť úplne iné: od tých, ktoré sa týkajú niektorých malých odvetví hospodárstva a súvisiacej daňovej politiky, až po napríklad reformu školstva alebo medicíny vo veľkom. Hlavná vec je, že nový malý zákon je v medziach povolených ústavou a nie je v rozpore s jej hlavnými ustanoveniami. V opačnom prípade bude takýto zákon nelegitímny aj vtedy, ak zaň poslanci zahlasujú a prijmú ho obe komory Federálneho zhromaždenia.
Hlasovanie v Štátnej dume upravuje 10článku Ústavy Ruskej federácie. O tom, ktoré návrhy zákonov skončia v hornej komore parlamentu, rozhoduje Štátna duma Ruskej federácie. Návrhy zákonov, ktoré sa predkladajú na prerokovanie, musia prejsť osobitnou ústavnou komisiou, ktorá určí mieru súladu s hlavným právnym aktom krajiny. Postup sa vykonáva pomocou elektronického zariadenia. Po schválení návrhu zákona na hlasovanie môže jeho autor z tribúny hovoriť o svojom názore na zákon, o jeho zmysle a užitočnosti. Oponenti sa môžu vyjadrovať aj k negatívnym stránkam návrhu zákona, po ktorom musia všetci prítomní v stanovenej lehote zvoliť „za“, „proti“ alebo „zdržali sa“ vo vzťahu k tomuto zákonu. Percento a výsledok sú určené okamžite – či sa o návrhu zákona bude hlasovať v hornej komore Federálneho zhromaždenia alebo nie. Zákony Štátnej dumy tvoria „právny orgán“ krajiny. Stojí za zmienku, že hlasovanie môže byť tajné alebo otvorené, ale vo väčšine prípadov je otvorené. Keď Štátna duma zákon prijme, ide sa o ňom hlasovať v hornej komore Federálneho zhromaždenia.
Každé voľby určujú zloženie štátuDuma na ďalších päť rokov, čím sa vytvorí ďalšie zvolanie. Každý demokratický štát obmedzuje pracovný čas svojich inštitúcií, keďže počas jedného zvolania sa názor ľudí a občianskej spoločnosti – úložiska hlavnej politickej vôle v krajine – mohol dramaticky zmeniť. Poslanci sú teoreticky odrazom určitých skupín ľudí, ktorí volili toho či onoho poslanca a ten je povinný chrániť práve ich práva. Poslanec päť rokov odráža vôľu ľudí a ak to urobil zle a nesplnil požiadavky voličov, budú voliť iného kandidáta. V debatách medzi rôznymi skupinami obyvateľstva, ktoré reprezentujú politické strany a poslanci, prebieha proces parlamentnej diskusie, akési jadro demokracie. Preto sa všeobecne uznáva, že Štátna duma je hlavným parlamentným orgánom v našej krajine.
Nie je žiadnym tajomstvom, že nedávno, 18septembra 2016 sa konali riadne voľby do Štátnej dumy. Hoci voľby nepriniesli do parlamentu nové politické sily, výrazne zmenili usporiadanie síl v najvyššom zákonodarnom orgáne krajiny, čím posilnili moc vládnucej strany Jednotné Rusko.
Vo všeobecnosti treba poznamenať, že účasť v týchto voľbáchbola dosť nízka, len 50 percent obyvateľov vyjadrilo túžbu ísť a uplatniť svoje právo zúčastňovať sa na politickom živote štátu. A hoci aj masívnejšia účasť by sotva radikálne zmenila farbu nasledujúceho zvolania, ako často radi hovoria novinári prozápadných a opozičných médií, svedčí to o ochladzovaní ruského záujmu o politiku a možno aj o sklamaní.
Stojí za to povedať, že čo budevýsledky volieb do Štátnej dumy, bolo známe už na konci volebného dňa. Predbežné voľby do Štátnej dumy, čiže primárky, sú totiž vnútrostraníckym procesom určovania počtu kandidátov a ich rozdeľovania do volebných okrskov, ktorý sa skončil v lete. Ktorýkoľvek z občanov Ruskej federácie, ktorý dosiahol plnoletosť, mohol určiť, ktorý z kandidátov sa zúčastní na hlavných voľbách. Od mája tohto roku sa v Komunistickej strane Ruskej federácie, Jednotnom Rusku, PARNAS a Aliancii zelených konajú predbežné voľby. Úprimne povedané, išlo o populistickejší krok, keďže vedenie strán vopred určilo taktiku a stratégiu politického boja a výsledky volieb, ktoré príliš odporovali tejto taktike, boli po voľbách jednoducho anulované. Na druhej strane všeobecná mienka prinútila politikov výrazne korigovať svoj vlastný kurz a korigovať verejnú mienku v predvečer nadchádzajúcich rozsiahlych volieb do Štátnej dumy.
V dôsledku toho sa v dôsledku volieb rozdelilo celkovo 450 kresiel v Štátnej dume takto:
Štátna duma Federálneho zhromaždenia,ktorá vznikne na základe výsledkov volieb 18. septembra 2016, má názov Štátna duma siedmeho zvolania. Na rozdiel od predchádzajúcich zvolaní vládnej strany Jednotné Rusko, na čele ktorej stojí Dmitrij Medvedev, nie je na napredovanie jej kurzu potrebné spájať sa s parlamentnými koalíciami, ako pri predchádzajúcich zvolaniach. Potom sa viaceré strany museli spojiť do jednej koalície, podporiť jednotný kurz a vzájomne si zahlasovať za svoje návrhy, aby zákon prijali. Zároveň sa, samozrejme, nedalo vyhnúť kompromisom medzi politickými silami v rámci jednej koalície, a tak sa samotný priebeh značne zjednodušil. Teraz to bude mať vedenie Jednotného Ruska oveľa jednoduchšie.
