V dejinách ľudstva s jeho rozmanitosťoukultúrnymi tendenciami boli vždy určité vrstvy ľudí, svojím správaním a hodnotovými orientáciami nezapadajúce do všeobecného štandardu a sú nositeľmi tradícií, ktoré sa vymykajú všeobecne uznávaným normám, ale majú vplyv na život spoločnosti. V Rusku je toho živým príkladom väzenská subkultúra, ktorá priniesla do života občanov dodržiavajúcich zákony početné väzenské frázy, ktoré sa stali základom dnes rozšíreného slangu.
Keďže násilníci sú súčasťou väzenských frázRuský jazyk (či sa nám to páči alebo nie), dostali sa aj do zorného poľa výskumníkov, ako všetky ostatné prvky, ktoré ho tvoria. Vedci začali vážne študovať tento fenomén už v 19. storočí a zistili zaujímavý fakt. Ukázalo sa, že zlodejský žargón má nielen spojitosť s tajným jazykom ruských obchodníkov, ale je aj jeho produktom. Dokonca aj jeho samotný názov - "fenya", pochádza z úplne nevinného slova "ofenya", čo znamená potulný obchodník, podomový obchodník.
Predpokladá sa, že dôvodom na vytvorenie tajného jazykaspočíva v túžbe skryť pred zvedavými ušami všetko, čo súvisí s obchodným tajomstvom - zdroje príjmu tovaru, nákupné ceny, plány implementácie a oveľa viac. Tu však začína cesta, ktorá vedie z obchodu poctivého obchodníka do brlohu pre zlodejov. Faktom je, že samotní obchodníci sa nazývali „obsetilniki“ a zjavne z nejakého dôvodu - sloveso „obsetite“ v ich jazyku znamenalo podvádzať, nechať hlupáka... Je zrejmé, že tajný jazyk slúžil aj na výmenu informácií o tom, kde a ako spáchať podvod.
Avšak mnohí seriózni výskumníci a medziim akademik D.S. Likhachev, boli toho názoru, že väzenské frázy môžu len ťažko slúžiť ako spoľahlivý prostriedok sprisahania. Konkrétny prejav zlodejov môže útočníka skôr prezradiť, ako skrývať jeho zámery. Navyše, hoci je presýtená charakteristickými slangovými výrazmi, nie je až taká, aby bola pre ostatných nezrozumiteľná. Správnejšie by bolo predpokladať, že účelom „dať sakra“ je odhaliť „svoje“ u zlodeja a spolu s ďalšími znakmi: spôsob obliekania, chôdza, tetovanie, gestá atď. jeho príslušnosť k zločineckému svetu.
Ďalší dôvod, prečo väzenský žargónvýrazy, frázy a iné charakteristické prvky reči nemožno použiť na sprisahanie – ostatní ich ľahko asimilujú. Napríklad úradníci činní v trestnom konaní, teda tí, pred ktorými musíte mať tajomstvá, ľahko ovládajú konkrétnu slovnú zásobu. To isté možno povedať o ministroch väzníc ao väzňoch, ktorí boli uväznení, no napriek tomu nepatria do zločineckého sveta. Prax ukazuje, že jazyk zlodejov je prvou vecou, ktorej každý nový väzeň rozumie.
Existuje mylná predstava, že typické väzeniefrázy miznú zo slovníka zlodejského sveta a sú nahradené novými, len čo sa ich význam dozvie prevádzkoví pracovníci. To nie je pravda. Výskum v tejto oblasti ukazuje, že mnohé prvky žargónu existujú už po stáročia.
Stačí pripomenúť známe slová: gýč (dôverčivý prosťáček) schmon (Vyhľadávanie), dibs (peniaze), policajt (policajt), bazár (rozhovor, hádka) a mnohé iné.Tieto dnes používané výrazy sa nachádzajú v učebnici štúdia jazyka zločineckého sveta, vydanej pred revolúciou, určenej vyšetrovateľom a nazvanej „zlodejský žargón“. Zlodejská hudba“.
Treba tiež poznamenať, že väzenské frázy avýrazy majú pri všetkej svojej vonkajšej nepríťažlivosti často hlboké národné korene. Každý „urka“ – ako sa predstavitelia tejto spoločenskej vrstvy často nazývajú, pochádza z určitého regiónu a v jeho „fene“ sa často vyskytujú výrazy, ktoré odrážajú jazykové charakteristiky ich rodnej oblasti. Veľkoruský jazyk napríklad obohatil „zlodejskú hudbu“ o slová prevzaté z nárečí rôznych oblastí Ruska, ako napr. bazálny (kričať a nadávať), kormorán (drobný, začínajúci zlodej), bot (hovorte v žargóne) a tak ďalej.
Proces asimilácie u násilníkov je obzvlášť aktívnyjazykom ľudových výrazov sa stal v období masívnych stalinských represií, keď milióny ľudí skončili v GULAGU. Počas tohto obdobia boli zlodeji "Fenya" vystavení silnému vplyvu všetkých druhov miestnych dialektov a dialektov. Okrem toho obsahuje prvky mestského slangu a rôzne druhy odborného žargónu. Charakteristické je aj to, že jazyk zlodejov, ktorý v tom čase prešiel výraznými zmenami, odzrkadľoval mnohé skutočnosti vtedajšieho sveta v každodennej i politickej rovine.
Je známe, že od dvadsiatych do päťdesiatych rokov vzástupcovia rôznych vrstiev spoločnosti slúžili dlhodobo na miestach zadržiavania. Boli medzi nimi vydedení roľníci, robotníci, bývalí šľachtici, vojenský personál, duchovní a mnohí ďalší. Všetci, ktorí sa ocitli za ostnatým drôtom, rýchlo osvojili si tam prijatý žargón a vniesli doň rôzne prvky svojej slovnej zásoby. Všeobecne sa uznáva, že práve v tomto období sa „fenya“ vzhľadom na zmeny, ktoré do nej zaviedli, stala všeobecne akceptovaným jazykom všetkých väzňov bez ohľadu na ich postavenie v tábore.
Tie milióny väzňov GULAG-u, ktorímali šťastie, že sa dostali na slobodu, priniesli žargón, ktorý sa za roky väznenia stal neoddeliteľnou súčasťou ich slovnej zásoby. Práve obrovské množstvo jej hovorcov poskytovalo tejto „thug music“ široký vplyv nielen na hovorený, ale aj na literárny jazyk slobodnej spoločnosti.
Teda v Sovietskom zväze, vzhľadom na jehoObjavil sa „zvláštny spôsob vývoja“, väzenský žargón, jedinečný svojou expresivitou a jazykovou bohatosťou, ktorého frázy a slová nemajú obdobu v žiadnom inom jazyku sveta. GULAG – veľká tragédia ľudí, je „babylonským pandemóniom“ a zmesou jazykov, názorov a predstáv o svete, sa stal úrodnou pôdou pre vznik a šírenie zlodejského prekliatia. Vo svojej rozľahlosti vystúpila do neslýchaných výšin.
Väzenské frázy sa stali neoddeliteľnou súčasťou ruštinyJazyk. Je známe, že mnohí predstavitelia inteligencie, najmä humanitných vied, ktorí prešli stalinským táborom, vo svojich poznámkach poznamenali, že nedobrovoľne upadli pod vplyv tohto divokého a jasného prvku, ktorý sa stal koncentráciou skutočnej ľudovej reči. Celkom správne poukázali na to, že bez slovnej zásoby tohto zvláštneho žargónu, úžasnej etymológie slov v ňom zahrnutých, znalosti koreňov a čŕt nielen ruského jazyka, ale aj ruskej histórie a v dôsledku toho aj kultúry ako celok, ochudobní sa.
V pokračovaní rozhovoru o prepojení „zlodejskej hudby“ s nárečovou slovnou zásobou, ako aj skúmaní väzenských fráz a ich významu je vhodné okrem iného pripomenúť v kriminálnom svete veľmi časté slovo štuk (bunda). Jeho etymológia je dosť zaujímavá. Kedysi medzi potulnými kramármi to znamenalo maľovanú dámsku šatku (zrejme zo slovanského slova petta - krása). Medzi zlodejmi to malo spočiatku rovnaký význam.Je známe, že počas dlhých hodín nútenej nečinnosti si väzni maľovali vreckovky a posielali ich domov ako darčeky. Postupom času však ich výrobky dostali meno známky (od slova špinavý, špinavý) a ich predchádzajúci názov prešiel na bundy namiesto predtým používaného slova výťah.
Treba poznamenať, že tam sú celkom vtipnéväzenské frázy a výrazy. Nezasvätený sa napríklad ocitne v slepej uličke, keď začuje frázu „rakva s hudbou“. Ukazuje sa, že to nie je nič iné ako obyčajný klavír. Alebo čisto cirkevné slovo „oltár“, používané ako sudcovský stôl... A zdá sa byť celkom zábavné použiť vo význame priezvisko slávneho francúzskeho filmového herca Belmonda veľmi hlúpy človek, úplný blázon... Vo všeobecnosti sú väzenské frázy cool a nieveľmi, často postavené na základe výrazov používaných v bežnom jazyku a dávajúc im nový, niekedy úplne nečakaný význam, čo ich robí komickými.
Napodiv, ale formácia notoricky známa„Hudbu násilníkov“ výrazne ovplyvnili dva hebrejské jazyky – hebrejčina a jidiš. Stalo sa tak potom, čo sa v predrevolučnom Rusku v dôsledku zákona o osídlení vytvorili miesta ich kompaktného pobytu. Etnické (v tomto prípade židovské) organizované zločinecké skupiny v nich vznikali pomaly. Ich členovia medzi sebou komunikovali v jidiš alebo hebrejčine - v jazykoch pre policajtov úplne nezrozumiteľných, pretože neprijímali Židov do služby, a preto neexistovali prekladatelia. Postupom času sa tieto výrazy vyvinuli do špecifického väzenského žargónu, ktorého frázy a jednotlivé slová predstavitelia úradov nedokázali pochopiť.
Príkladom je známe slovo schmon (Vyhľadávanie). Pochádza z hebrejčiny - shmon (osem), a to nie je náhoda.Faktom je, že na juhu Ruska, kde sa Židia často usadili a kde si museli odpykať svoje tresty, sa vo väzenských celách podľa stanoveného harmonogramu o ôsmej večer robili prehliadky. Práve sémantická súvislosť medzi akciou ochrany a dobou, v ktorej bola vykonaná, dala vzniknúť výrazu zakorenenému vo svete zlodejov.
Ďalším príkladom výpožičiek z hebrejského jazyka, tentoraz jidiš, je slovo fraerpôvodom z Frej (sloboda). Používa sa na označenie ľudí, ktorí neboli vo väzení a nemajú žiadne relevantné skúsenosti. Mimochodom, slovo tak používané v našom živote blat (Napríklad, získať niečo ťahom) tiež pochádza z jidiš. Je založený na slove Die Blatte - list papiera na písanie alebo Poznámka... V tomto prípade máme na mysli poznámku od správnej osoby potrebnú na organizovanie záležitostí.
Ako bolo uvedené vyššie, väzenský slang - frázya jednotlivé slová používané v kriminálnom svete sa opakovane stali predmetom výskumu lingvistov. Začalo sa to v 19. storočí vydaním slangových slovníkov V.I. Dahl a I.D. Putilina. Osobitný nárast záujmu verejnosti o túto oblasť lingvistiky však vyvolalo objavenie sa slovníka zostaveného V. F. v roku 1908. Trachtenberg – jeden z najznámejších podvodníkov začiatku 20. storočia.
Tento vynikajúci podvodník sa preslávil predajomfrancúzskej vláde, marockým baniam, ku ktorým nemal najmenší vzťah a ktoré nikdy pred očami nevidel. Keď sa po mnohých a „slávnych“ dobrodružstvách ocitol vo väznici Taganskaya, vyplnil si svoj voľný čas zbieraním materiálu pre zlodejský slovník, ktorý obsahoval väzenský žargón – frázy s prekladom.
Po jeho senzačnom zverejnení v rôznych časochvyšli aj slovníky iných zostavovateľov, ale ako ukazuje aj to najpovrchnejšie oboznámenie sa s nimi, všetky ich predchádzajúci autor jednoducho prepísal a vydal vydavateľovi s novým podpisom. Teda slovník V. Lebedeva, vydaný v dvadsiatych rokoch, je trochu doplneným vydaním Trakhtenberga a nasledujúca zbierka V.M. Popov sa stal opakovaním Lebedevovho diela. Ďalej S.M. Potapov vydal vlastný slovník, ktorý sa nijako nelíši od Popovovej edície. Mimochodom, práve v tomto období boli položené základy následne široko praktizovaného lexikografického plagiátu.
Znalci moderného žargónu kriminálnikov veriaže v týchto dňoch prežíva ťažké časy. Podľa ich názoru je to neustále ponižujúce. Jedna z príčin tohto javu sa nazýva zmenený kontingent miest zadržania. Medzi tými, ktorí sa ocitli za ostnatým drôtom, je veľké percento lumpen – ľudí s mimoriadne primitívnou slovnou zásobou. Vplyv má aj nízka úroveň rozvoja kriminogénnej vrstvy mládeže. Vo všeobecnosti sa mnohí prikláňajú ku konštatovaniu „úpadku morálky“ väzenského sveta.
Šéfredaktor Mediazona Sergey Smirnov,Po rozhovore so súčasnými väzňami vybral podľa jeho názoru 15 väzenských fráz, ktoré mu umožňujú získať predstavu o modernom Rusku. Tento niekoľkokrát publikovaný dokument zhŕňa cestu, ktorou ruský zlodejský žargón prešiel počas dlhých desaťročí. Ak odhliadneme od otázky objektívnosti jeho reflexie moderného života, môžeme s plnou istotou povedať, že z frazeologického hľadiska nepochybne svedčí o neprerušenej kontinuite súčasného „feni“ a jazyka bývalých obyvateľov miest. nie tak ďaleko. Toto nie je „žiadny bazár“!
