Vlastné zámená v ruštine. Ich vlastnosti, príklady ich použitia pri stálom obrate.

Ruský jazyk je bohatý, výrazný a univerzálny. Zároveň je to veľmi zložitý jazyk. Aké sú sklony alebo párenia! A rozmanitosť syntaktickej štruktúry? Napríklad, čo Angličan, ktorý je zvyknutý na to, že vety v jeho rodnom jazyku majú jasnú štruktúru? Zvážte anglickú frázu „Dnes ideme do nášho múzea“. Túto vetu možno preložiť do ruštiny rôznymi spôsobmi:

1. "Dnes pôjdeme do nášho múzea."
2. „Poďme dnes do nášho múzea.“
3. „Poďme dnes do nášho múzea.“
4. "Dnes pôjdeme do nášho múzea."

Význam sa tiež mení v závislosti od poradia slov.ponúk. V prvom prípade sa poskytujú informácie o úmysle navštíviť múzeum (ide o najneutrálnejšiu možnosť). V druhom prípade je pozornosť zameraná na to, ako presne sa ľudia dostanú do múzea (pešo, nie dopravou). V treťom je uvedené, že táto udalosť sa uskutoční dnes. A vo štvrtej vete ľudia hlásia, že pôjdu do konkrétneho múzea „do nášho“ a nie do žiadneho iného. A tu je vhodné hovoriť o takej časti reči, ako je zámeno. Dozvieme sa ďalej, pre čo sú majetné zámená v ruštine.

zámeno

Čo je zámeno? Je to nezávislá časť reči, ktorá môže nahradiť akékoľvek iné - podstatné meno, prídavné meno, príslovce alebo dokonca číslicu. Zámenné mená zahŕňajú slová, ktoré konkrétne nezamenujú objekty, množstvá, znaky, ale iba ich označujú. Existujú tieto kategórie zámenov:

• Osobné: ja, vy, vy, my. Tieto časti reči označujú príslušné osoby.
• Indikatívne: to, to, to, to, to.
• Definitívne: všetky, rôzne.
• Negatívny: nikto, nič.
• Neisté: niektoré, niektoré, niektoré.
• Majetok: môj, náš, váš, váš.
• Vratné: sami.
• Výsluch: kto? čo? ktorý? čí?
• Príbuzný. Zhodujú sa s výsluchom, ale používajú sa ako spojovacie slová v podradených klauzulách.

Ako vidíte, zámeno prítomné vo vyššie uvedenom preklade anglickej vety sa vzťahuje na majetné zámená. Poďme o nich hovoriť.

Aké zámená sa nazývajú privlastňovacie?

Vlastné zámená v ruskej hrenie posledná rola. Posadnuteľné sú tie zámená, ktoré označujú príslušnosť predmetu niekomu alebo niečomu. Odpovedajú na otázky: „Komu?“, „Komu?“, „Komu?“, „Komu?“.

Predstavujeme vám zoznam majetných zámenov prítomných v ruštine:

• baňa, baňa, baňa; náš, náš, náš; môj, náš;
• vaše, vaše, vaše; vaše, vaše, vaše; vaše, vaše;
• jeho jej; ne.

Niekedy je tu zámenné meno „naše“ zahrnuté ako recipročné majetkové právo.

Zmena zámenných mien

Vyššie uvedený zoznam nie je náhodne rozdelený na tristruny. Týmto spôsobom môžete rýchlo zistiť, ako sa zámenné zámená v ruštine menia. Po prvé, sú transformované osobou: prvý riadok obsahuje zámenné mená prvej osoby, druhý - druhá osoba a tretí riadok - tretí. V nasledujúcej tabuľke vidíte, že sa zámenné zámenné mená menia v pohlaví (mužský, ženský, kastrovaný) a čísel (v jednotnom aj množnom čísle).

Ako sa zámenné mená v ruštine menia (alebo klesajú) v ruštine? Nasledujúce príklady objasnia túto otázku čo najpodrobnejšie:

• Them. p. (kto?): Ja a moja matka sme dnes išli do zoo.
• Rod. s. (Koho?): Moja matka dnes nebola doma.
• Dat. s. (Komu?): Moja mama rada chodila po zoo.
• Vin. p. (kto?): Ani lev v zoo nevystrašil moju matku.
• TV. s. (od koho?): Som hrdý na svoju matku.
• návrh s. (o koho?): Poviem všetkým v triede o svojej mame.

Existujú aj také úpravy:

• Them. s. (čo?): Išiel som do školy a teraz mám vlastné učebnice.
• Rod. s. (čo?): Keď som bol v materskej škole, nemal som vlastné učebnice.
• Dat. s. (za čo?): Teraz som školáčka a som veľmi spokojná so svojimi učebnicami.
• Vin. s. (čo?): Často sa pozerám na svoje učebnice, aj keď neviem čítať všetko.
• TV. s. (s čím?): Som hrdý na svoje učebnice: sú úhľadne zabalené.
• návrh s. (o čom?): Už som bzučal všetky uši mamičky a otca o svojich učebniciach.

Rozdielne spôsoby

Ako už bolo spomenuté vyššie, privlastneniezájmená v ruštine odpovedajú na tieto otázky: „Koho?“, „Koho?“, „koho?“. Vďaka týmto otázkam môžete ľahko rozlíšiť medzi osobnými zámenami a osobnými zámenami v zmysle majetkového v ruštine. Túto nuanciu si možno zapamätať študovaním týchto príkladov:

• Pozval som ju na návštevu. Kto volal? - ona. Zámeno je osobné.
• Na ulici som si náhodou všimol jej matku. Čí matka? - ona. V tomto prípade existuje výslovný údaj o príslušnosti. To znamená, že vidíme privlastňovacie zámeno.

Zvláštnosti sú v osobných zámenách a vo význame posesívneho skloňovania. Tento bod je uvedený v nasledujúcich príkladoch:

• Nominant (kto?): Moju kamarátku, jej sestru a ich rodičov dnes zastihol dážď.
• Generic (koho?): Moja kamarátka, jej sestra a ich rodičia dnes nie sú doma.
• Dative (komu?): Moja kamarátka a jej sestra dnes priletia od svojich rodičov za to, že bez varovania odišli ďaleko.
• Akuzatív (kto?): Moju kamarátku a jej sestru stretli rodičia a odviezli ich domov.
• Kreatívny (kým?): Obdivujem svoju priateľku a jej rodičov, pretože milujú spoločné trávenie zaujímavého času.
• Predložka (o kom?): Niekedy hovorím babke o svojej kamarátke a jej rodičoch.

Vidíte to v tabuľke nižšieosobné zámená vo význame privlastňovacieho zostávajú nezmenené, zatiaľ čo privlastňovacie sa skloňujú. Takže už viete, čo sú privlastňovacie zámená. V ruštine je to nenahraditeľná súčasť reči.

Príslovia a príslovie

Ľudia prišli s mnohými výrokmi a prísloviami, ktoré obsahujú privlastňovacie zámená. Najobľúbenejšie z nich sú tieto porekadlá:

• Bol tvoj, je náš.
• Moje slovo je ako žula.
• Vaša košeľa je bližšie k telu.
• Vidíte slamku v oku niekoho iného, ​​ale vo svojom denníku si to nevšimnete.
• Povedz mi, kto je tvoj priateľ a ja ti poviem, kto si.