Medzi časté chyby nachádzajúce sa v reči av súvislosti s neznalosťou lexikálnych noriem a významov slov by sa mala obzvlášť vyzdvihnúť paronymia, to znamená situácie, keď účastníci rozhovoru vo svojej reči nesprávne používajú paronymá. Príklady tejto chyby môžeme nájsť v reči kohokoľvek z nás. Toto a zneužívanie slov obliecť a nasadiť, úžasné a úžasné, maľovanie a podpis... Znalosť významov slov, ako aj pochopenie fenoménu paronymie a dôvodov jeho výskytu, pomôže vyhnúť sa týmto chybám.
Paronymia je celkom bežnálingvistický jav, pri ktorom sú dve alebo viac slov podobné výslovnosti a patria do tej istej časti reči. Také slová často obsahujú jeden spoločný koreň, ale ich význam sa nezhoduje. Situácie, v ktorých si ľudia pri komunikácii, písomnej alebo ústnej, zamieňajú významy paronymov a nahrádzajú jedno slovo druhým, sa nazývajú paronymia.
Tento typ chýb sa týka lexikálnych aje spojená predovšetkým s neznalosťou významov určitých slov, pravidiel ich používania v reči. Je pravda, že v niektorých prípadoch sa v literatúre na vytvorenie paronomázie a slovných hračiek používajú vety s paronymami.
Pojem „paronym“ pochádza z dvoch gréckych slovslová: para - „blízko“ a ónyma - „meno“. Paronymá sú slová, ktoré sú zvukovo podobné, ale nie sú identické, často s rovnakými koreňovými slovami. Patria do rovnakej gramatickej kategórie, to znamená, že patria do rovnakej časti reči, ale zároveň majú rôzne lexikálne významy.
Paronymá nie sú v reči zameniteľné, pretože totovedie iba k skresleniu vyhlásenia. Paronymické páry sú často kombinované s rôznymi slovami. Pár „dobre nasýtený“ - „uspokojujúci“ je teda kombinovaný s rôznymi podstatnými menami. Výdatná večera a dobre nakŕmené dieťa.
Podobnosť paronym môže viesť k obťažovaniuchyby, preto by ste mali venovať pozornosť ich skutočnému významu a vybrať správny pár. Na to potrebujete vedieť význam slova. Podobný význam môžu mať aj paronymá, ktoré sa líšia iba odtieňom.
Zneužitie takýchto slov je dosť bežnou lexikálnou chybou.
V niektorých prípadoch môžu pôsobiť paronymá asynonymá. Napríklad „romantický“ a „romantický“, „ironický“ a „ironický“ (úsmev alebo poznámka), „melodický“ alebo „melodický“ zvuk, „vlastenecký“ a „vlastenecký“ akt.
Hlavné skupiny paronym sú reprezentované prídavnými menami a slovesami, menším počtom podstatných mien a prísloviek.
Dvojica sa často tvorí buď so slovami pôvodne ruských, napríklad „močiar“ a „močiar“, alebo so zapožičanými slovami - „lízing“ a „zoznam“.
Existuje niekoľko klasifikácií takýchto slov. Koreňové, príponové a etymologické paronymá sa rozlišujú podľa pôvodu. S ich príkladmi sa stretávame každý deň.
Koreňové paronymá majú rôzne, ale navonok trochu podobné korene. Napríklad „bager“ a „eskalátor“ nemajú žiadny spoločný sémantický vzťah.
Pripojené paronymá majú spoločný koreň azjednotené spoločným sémantickým odkazom, ale majú odlišný význam v dôsledku použitia predpon a prípon. Napríklad „predplatiteľ“ - „predplatné“, „ekonomické“ - „ekonomické“.
Etymologické sa tvoria vtedy, keď si rovnaké slovo požičia jazyk rôznymi spôsobmi. Slovo „projekt“ sa teda učí z latinčiny, „projekt“ - z francúzskeho jazyka.
Existujú aj druhy paronymov na tvorbu slov:
1. Rozlišujúce predpony:
2. Rôzne prípony:
3. Rozlíšenie základu, tj. Derivátového a nederivátového základu:
Podľa sémantiky sa rozlišujú paronymá, ktoré majú jednuvýznam, ale rôzne sémantické odtiene. Napríklad „dlhý“ - „dlhý“, „život“ - „každodenný“. Rozlišujú sa aj paronymá s úplne odlišnou sémantikou: „hniezdo“ - „hniezdenie“, „ohyb“ - „vitráže“, „mleté mäso“ - „fraška“.
Všimnime si najčastejšie používané paronymické páry.
Pomerne známy paronymický pár možno považovať za slová „šaty“ - „oblečené“. Tu by ste mali pamätať na to, že si môžete niekoho obliecť a obliecť si niečo.
Pomerne často existujú vety s paronymami.„zoznam“ a „podpis“. Maľba - písomný zoznam niečoho, maľba na stenu, vytváranie poznámok. Podpis je priezvisko vložené do vlastných rúk na konci dokumentu.
Adresát a adresát. Adresátom je ten, komu je zásielka alebo list adresovaný, adresátom je osoba, ktorá ho odoslala.
Archaické a archaické. Archaika je charakteristická pre starovek, archaika je zastaraná.
Demokratická a demokratická je ďalšia dvojica slov. Demokratický je ten, ktorý odkazuje na demokraciu. To, čo sa nazýva demokratické, je niečo, čo je pre demokraciu charakteristické.
Ďalšou zaujímavou dvojicou slov je „priateľský“ a „priateľský“. Priateľský - odkazujúci na priateľov, priateľský - založený na priateľstve.
Logické a logické. Logické - správne, správne, konzistentné. Ten logický súvisí s logikou.
Je dôležité venovať pozornosť používaniu paronymov a vyvarovať sa chýb spojených s ich používaním.
Existujú štyri hlavné dôvody, prečo dochádza k chybám v reči súvisiace s používaním paronym:
1. Nedostatočná znalosť významov jedného alebo iného slova alebo dokonca niekoľkých.
2. Neschopnosť hovoriaceho v oblasti činnosti, do ktorej dané slovo patrí.
3. Banálna negramotnosť a nedostatok slovnej zásoby.
4. Výhrady v reči.
Paronomasia - prostriedok na zvýšenie expresivityreč, štylistická figúra, ktorá spočíva v zámernom použití spoluhláskových slov. Najčastejšie používané slová na vytvorenie paronomázie sú paronymá. Príklady tohto javu je možné vidieť v týchto vetách:
Rád by som slúžil - je choré slúžiť.
Nie je to divný chlap, ale úžasný chlap.
Paronomasia je slovná hračka, ktorú je možné oceniťčitatelia s dobrým jazykovým citom a zmyslom pre humor. Často je založená nielen na zvuku, ale aj na sémantickej zhode. Paronomázia sa používa aj ako nadpis na pritiahnutie pozornosti čitateľov, napríklad: „Samospráva alebo svojvôľa?“
Používaniu sa môžete vyhnúť nepríjemným chybám v rečiliteratúra. Význam paronym môžete teda zistiť pomocou tematických slovníkov. Uvádzajú paronymické páry v abecednom poradí. Každé slovo zaradené do dvojice má navyše svoj vlastný lexikálny význam, ako aj príklady normatívneho použitia v reči.
Dnes môžete použiť nasledujúce slovníky:
1. „Slovník ruských paronym“ upravil NP Kolesnikov. Bola uverejnená v roku 1971.
2. „Slovník ruských paronym“, editoval O. V. Vishnyak. Kniha vyšla v roku 1984.
3. V roku 1994, pod redakciou Y. A. Belchikova a M. S. Panyusheva, vyšiel ďalší „Slovník ruských paronym“. Znovu vydané bolo v roku 2007.
Tieto knihy vám pomôžu zoznámiť sa s hlavnou paronymickou sériou, významom slov, ktoré sú v nich zahrnuté.
Paronymá sú slová, ktoré znejú podobne, alemajú rôzne sémantické významy. V niektorých situáciách môžu fungovať aj ako synonymá. Každý z nás vo svojej reči pravidelne používa paronymá. Príklady ich použitia: maľovanie a podpis, obliekanie a obliekanie.
Je potrebné vyhnúť sa abnormálnej reči.používanie slov z paronymických dvojíc. Musíte si vybrať ten, ktorý vyhovuje danej situácii. Normatívne používanie paronym je znakom vzdelania a vysokej kultúry reči.
