Cytológia je veda, ktorá študuje bunkyinterakcia a štruktúra bunky, ktorá je zase základnou zložkou každého živého organizmu. Samotný termín pochádza zo starogréckych konceptov „kitos“ a „logos“, čo znamená bunka a výučba.
Vznik a skorý vývoj vedy
Cytológia je jednou z celej galaxie vied,ktoré sa v modernej dobe rozvetvili z biológie. Jeho predchodcom bol vynález mikroskopu v 17. storočí. Práve pozorovaním života pomocou takej primitívnej konštrukcie Angličan Robert Hooke prvýkrát zistil, že všetky živé organizmy sú zložené z buniek. Stanovil tak, čo dnes študuje cytológia. O desať rokov neskôr ďalší vedec Anthony Leeuwenhoek zistil, že bunky majú prísne usporiadanú štruktúru a vzorce fungovania. Patrí mu objav existencie jadier. Zároveň dlhú dobu bola myšlienka bunky a jej fungovania brzdená neuspokojivou kvalitou vtedajších mikroskopov. K ďalším dôležitým krokom došlo v polovici 19. storočia. Potom sa výrazne zlepšila technika, ktorá umožnila vytvárať nové koncepty, ktorým vďačí za svoj intenzívny rozvoj cytológia. Jedná sa predovšetkým o objav protoplazmy a vznik bunkovej teórie.
Na základe akumulovaných do tej dobyempirické poznatky, biológovia M. Schleiden a T. Schwann prakticky súčasne navrhli vedeckému svetu myšlienku, že všetky bunky zvierat a rastlín sú si navzájom podobné a že každá takáto bunka sama o sebe má všetky vlastnosti a funkcie živého organizmu. Takáto predstava zložitých foriem života na planéte mala významný vplyv na cestu, po ktorej šla cytológia. To platí aj pre jeho moderný vývoj.
Objav protoplazmy
Ďalším dôležitým úspechom v spomínanej oblastipoznatkom bol objav a popis vlastností protoplazmy. Je to látka, ktorá napĺňa bunkové organizmy a tiež poskytuje médium pre bunkové orgány. Neskôr sa vyvinuli poznatky vedcov o tejto látke. Dnes sa nazýva cytoplazma.
Ďalší vývoj a objavovanie genetického dedičstva
Súčasný stav vedy
Pre modernú vedeckú komunitu je to cytológiatoto je jedna z najdôležitejších vetiev biologických poznatkov. Umožnil to rozvoj vedeckej metodiky a technických možností. Metódy modernej cytológie sa široko využívajú pri výskume užitočnom pre ľudí, napríklad pri štúdiu rakovinových nádorov, kultivácii umelých orgánov, ako aj pri šľachtení, genetike, šľachtení nových druhov zvierat a rastlín atď. .
